Spýtajte sa geológa

Toto miesto je vyhradené pre všetkých nadšencov geológie. Tu nájdete odpovede na vaše laické otázky týkajúce sa geológie a príbuzných vied. Zároveň Vás poprosíme nezamieňajte si túto možnosť za priestor na vypracovanie podkladov vysokoškolských prác ani odborných posudkov alebo rozsiahlych rešeršných výstupov.

O Vaše otázky sa stará náš kolega O. Pelech. V prípade, že nebude vedieť odpovedať na Vašu otázku, prizve si odborníkov v danej téme. Zároveň Vám musíme dať na vedomie, že naši pracovníci trávia veľa času v teréne a majú aj iné pracovné povinnosti, preto odpoveď na Vaše otázky nemusí byť okamžitá. Vaše najzaujímavejšie otázky aj s našimi odpoveďami zverejníme na tomto webe.

Hneď na úvod Vám poradíme, kde nájdete odpovede ak potrebujete informácie o geologickej stavbe určitého územia.
Navštívte na našej webovej stránke on-line geologickú mapu.

Najčastejšie otázky a odpovede

Chcel by som sa poinformovať, kde a za koľko sa dá zohnať geologická mapa /konkrétnejšie vyhovuje oblasť Banskej Bystrice a Veľkej Fatry, alebo najlepšie celého Slovenska/.

Aká je šanca, že bude vulkán Poľana opäť aktívny? Prečo sa takmer 100%ne predpokladá, že je už natrvalo neaktívny?

Chcela by som Vás požiadať o odpoveď na nasledujúcu otázku: Aké zlomy okrem komárňanského zlomu sa na území Slovenskej republiky nachádzajú? Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

Som obyvateľom mesta Piešťany. Z rozprávania mojich blízkych som počul, že termálne vody sú dodnes vyhrievané už vyhaslou sopkou, ktorá sa údajne nachádza na Červenej veži. Vzhľadom k tomu, že bližšie informácie sa mi nepodarilo nikde získať (napr. sopky na Slovensku a pod.) zaujímalo by ma,čo je na tom pravdy. Ďalej by ma zaujímalo, do akej vzdialenosti od termálnych kúpeľov a v akej hĺbke sa termálna voda nachádza, nakoľko hĺbky vrtov (záložných, resp. prieskumných) z uvedenej lokality nie sú publikované. Je možné, aby sa vo vzdialenosti cca 5-7km SZ od kúpeľov nachádzala voda v hĺbke cca 6m, ktorá by mala podobný zápach ako voda z prameňa? Za odpoveď ďakujem.

Akou farbou sa na mape značí žula?

Rada by som sa spýtala, neviem ci to budete vedieť takto presne, ale v Michalovciach, na lokalite Hrádok sa nachádza istý druh horniny- čistá je bielej farby, vo vnútri s kúskami kremeňa. Môže ísť o bentonit? O halloyzit sa to nejedná. Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Dobrý deň! Zaujímalo by ma v akom období sa nachádzalo na území v okolí Topoľčian, konkrétne obec Velušovce, more. Nachádzam tam totiž vápencové horniny, v ktorých sa nachádzajú skamenene ulitníky. Ďakujem...

Dobrý deň, keďže mám rád turistiku zaujíma ma vznik významných vrcholov a pohorí ktoré som prešiel. Chcel by som sa Vás spýtať na trosky Chočského príkrovu napr. Šíp, Choč, Vápeč atď. Keďže sú to sedimenty z Triasu, kde sa nachádzajú mladšie usadeniny z Jury a Kriedy??? Jednalo sa o prevrátené vrásy alebo boli mladšie vrstvy denudované ??? Alebo v spomenutých neskorších obdobiach boli nad hladinou Tethysu ??? Ďakujem Vám srdečne za odpoveď. S pozdravom Michal z Trenčína.

Dobrý deň,
problematika príkrovov je veľmi zaujímavá ale v niektorých ohľadoch dosť ťažko predstaviteľná. A to nie len pre laikov. Všetky tri spomínané vrchy Šíp, Choč a Vápeč sú trosky „chočského príkrovu“ modernejšie nazývaného hronikum. Pre určitú presnosť je ešte potrebné dodať, že príkrov si môžeme predstaviť ako (pôvodne) dosku, ktorá sa presunula tlakmi a napätím v kôre, ale napr. aj gravitačnými pohybmi na vzdialenosť najmenej 5 km. Hronikum sa takto presunulo z juhu na sever najmenej 40 km. Vnútorná stavba príkrovu môže byť zložitá, čo je aj prípad hronika, ktoré spravidla tvoria 2-3 a niekedy aj viac dielčích príkrovových telies (alebo šupín, menších príkrovov) nad sebou. Môžu tvoriť stavbu pripomínajúcu uloženie škridiel na streche. Ich celková (pravá) hrúbka môže dosahovať aj viac než 1 km. Hronikum tvorí štruktúrne najvyšší príkrov v rámci územia jadrových pohorí. Od krížňanského príkrovu (tzv. fatrika), na ktorom leží sa odlišuje práve tým, že ho tvoria hlavne usadené horniny triasového veku. Miestami hlavne na strednom Slovensku sú zachované aj staršie karbónske a permské horniny. Horniny jurského veku sa zachovali zriedkavo. Sedimenty kriedového veku sú ešte vzácnejšie známe iba z Brezovských Karpát (oblasť Bziniec pod Javorinou) a severozápadnej časti Strážovských vrchov (napr. oblasť okolo Strážova pri Zliechove). Teda hlavne zo severných (severozápadných) výskytov hronika. Tieto jurské a kriedové horniny sa zachovali iba tam, kde sa príkrov zvrásnil (napr. synklinála Rohatej skaly) alebo bol prekrytý ďalšou tektonickou šupinou a staršie členy tak boli uchránené od erózie. Erózia a denudácia totiž nahlodáva tieto horniny už od staršej kriedy po súčasnosť (teda po dobu asi 125 miliónov rokov). Počas tejto dlhej doby bolo územie rôzne rozlámané, zaliate morom a prekryté mladšími morskými usadeninami, prípadne sopkami, a viackrát vyzdvihnuté. V obdobiach vynorenia nad morskú hladinu bol tento najvyšší príkrov vždy znovu a znovu atakovaný eróziou. Oderodované horniny rozplavilo more na dávnych plážach alebo nahlodali a odniesli potoky a rieky do dnešných nížin a kotlín. Zachovanie hlavne triasových hornín je spôsobené ale aj ďalšími faktormi. Hronikum, na rozdiel od ostatných príkrovov v pásme jadrových pohorí, má trochu odlišný pôvod. Hornín triasového veku je tu jednoducho viac ako inde (sú hrubšie). Navyše sa často jedná o pomerne húževnaté horniny. Napr. tzv. gutensteinské vápence (podľa dolnorakúskej obce Gutenstein – doslova dobrý kameň), alebo wettersteinské vápence (podľa Alpského masívu Wettersteingebirge na pomedzí Bavorska a Rakúska) sú pomerne pevné a odolávajú dobre erózii, nehovoriac o tom, že sú nezriedka hrubé stovky metrov. Toto sú viaceré faktory, prečo hronikum tvorí vrcholky kopcov ako sú napr. Choč, Vápeč alebo Šíp či Kľak. Pri Trenčíne tvoria horniny hronika hrebeň tiahnúci sa na východ od hradného kopca a tiež napr. Ostrý vrch, Čiernachov alebo veľmi peknú trosku Homôlka pri Dolnej Porube. Dúfam, že vám moja odpoveď problematiku trosiek chočského príkrovu aspoň čiastočne osvetlila.

Dobrý deň, v knihe Uhranuti výšinami od H. Svensena na 241 strave vyslovil tvrdenie, že Tatry už nepatria do oblúku Karpát, nakoľko geomorfologické procesy boli odlišné ako tie, ktoré formovali Karpaty. Citácia uvedená za článkom bola r. 2002 od Blanka Sperner a spol.. Som študent biológie a geologická terminológia je pre mňa neznámou a moja otázka je či by ste mi mohli lepšie vysvetliť čo myslel autor spomenutým tvrdením, poprípade ma odporúčiť na nejakú zrozumiteľnejšiu literatúru o geomorfologickom vývoji VT. Ďakujem za odpoveď. S pozdravom a prianím pekného dňa T. J.

Dobrý deň,
knihu Uhranutí výšinami síce nemám k dispozícii, takže nemám celkom prehľad o tom aké argumenty Svensen pre toto tvrdenie použil, ale článok Spernerovej a kol. (2002) poznám a neviem o tom, že by v ňom niečo o tom, že Tatry nie sú Karpaty tvrdili. Tatry sú momentálne topograficky najvyššia časť Západných Karpát môžu sa tu preto prejavovať geomorfologické procesy, ktoré inde nevidíme, resp. inde ch nevidíme tak zreteľne ako práve v Tatrách. Pre informácie o geomorfológii Tatier odporúčam prácu Lukniša (1973).
Tatry sa geologicky nijak neodlišujú od zvyšku Západných Karpát. Materiálovo sú totožné – vyskytujú sa tu rovnaké horniny a tektonické jednotky. Obklopujú ich celky, ktorých príslušnosť k oblúku Karpát nie je nijak spochybňovaná. Predstavujú modelové jadrové pohorie. Tatry sa vyzdvihli „relatívne nedávno“ (z pohľadu geológie), čo je dokumentované aj údajmi fission track datovania apatitu, ktoré potvrdzuje výraznú etapu výzdvihu v období pred 9 – 12 miliónmi rokov a trvajúcu až dodnes (Králiková et al., 2014). Podobne starý, avšak menej výrazný výzdvih je však zaznamenaný aj v ďalších pohoriach ako sú Malá Fatra alebo sever Považského Inovca (napr. Danišík et al., 2004).
Istou zvláštnosťou je pozícia Tatier vzhľadom na tzv. karpatské tiažové minimum (napr. Šefara a Bielik, 2009), teda oblasť zhrubnutej kôry, ktorá sa však nachádza skôr severozápadne od Tatier. Zaujímavosťou je práve to, že toto minimum by sa „podľa učebníc“ malo nachádzať v oblasti, ktorá je najviac vyzdvihnutá, ale jeho centrum je približne v oblasti Dolného Kubína. Vysvetlenie tohto nesúladu patrí medzi stále otvorené otázky geológie a geofyziky, ktoré je ešte nutné zodpovedať. Príslušnosť ku Karpatom je však jasná a nepochybná, a to už pomerne dlhú dobu.
Použitá literatúra
Danišík, M., Dunkl, I., Putiš, M., Frisch, W. a Kráľ, J., 2004: Tertiary burial and exhumation hitsory of basement highs along the NW margin of the Pannonian Basin – an apatite fission track study. Austrian Journal of Earth Sciences, 95-96, s. 60-70.
Králiková, S., Vojtko, R., Sliva, Ľ., Minár, J., Fugenschuh, B., Kováč, M. a Hók, J., 2014: Cretaceous-Quaternary tectonic evolution of the Tatra Mts (Western Carpathians): constraints from structural,
sedimentary, geomorphological, and fission track data. Geologica Carpathica, 64, 4, s. 307 – 326
Lukniš, M., 1973: Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia. SAV, Bratislava, 376 s.
Sperner, B., Ratschbacher, L. a Nemčok, M., 2002: Interplay between subduction retreat and lateral
extrusion: Tectonics of the Western Carpathians. Tectonics, 21, 6, s. 1 – 24
Šefara, J. a Bielik, M., 2008: Geofyzikálny obraz Západných Karpát a ich okolia. Geologická interpretácia geofyzikálnych meraní regionálneho a hlbinného charakteru. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 171 s.

Dobry den, pracujem ako sprievodkyna v cestovnom ruchu a rada by som do svojho vykladu zahrnula informacie o nerastnych surovinach nasej krajiny. Vedeli by ste mi poradit publikaciu o nerastnych surovinach Slovenska, ich tazbe, vyuziti, zakladne statistiky v danej oblasti, t. j. akysi zjednoduseny prehlad pre laika v danej oblasti. Moze ist o publikaciu v slovencine, ale aj anglictine. Rada by som si urobila uceleny prehlad v danej oblasti a velmi by mi to pomohlo. Dakujem pekne vopred za pomoc. J.

Prosím o info kde a ako zistiť hĺbkové vrstvenie zeme pre potreby vŕtania studne. Problém: susedia zo studní čerpajú vodu s tak jemným pieskom, že nepomáhajú filtre (upchajú sa) a tak studne sú nepoužiteľné (čerpadlá sa rýchlo ničia). Sú to Rusovce nové domy smerom na Maďarsko. Otázka: v akej hĺbke už nie je piesok vo vode? Vďaka

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, kde nájdem geotechnické profily konkrétneho územia.

Dobrý deň prajem, chcel by som sa opýtať, či v obci Donovaly je určité pásmo alebo zóna, ktorej zloženie by malo za následok zosuv pôdy resp. podložia a preto tam nie je možné resp. vhodné postaviť dom?

Dobrý den. Prosím Vás neviem či by budete vedieť pomôcť alebo mi možno poradíte na koho alebo kde sa obrátiť. Na dvore som našla teleso,horinu. Neviem ju identifikovať no je pre mňa veľmi zaujímavá. Je pomerne ťažšia ako bežné sklály,makadam. Váži 70 g a priemer ma 3cm. Prikladám Vám aj fotky. Vedeli by ste ju identifikovať,čo by to mohlo byť? Ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď a prajem Vám pekný deň. S pozdravom F.

Dobrý deň pán Pelech Našiel som zvláštny kameň a zaujímalo by ma čo to môže byť. Neviem či sa to bude dať zistiť iba takto z fotky, každopádne ďakujem za Váš čas. Kameň má rozmery 10x5cm a hrúbka tej žily je 0,5cm. Nájdený bol v koryte Chrapového potoka v Malej Fatre: S pozdravom V. P.

Dobrý deň. Chcel by som sa spýtať o akú horninu by mohlo ísť? Z jednej strany pripomína brekciu, z druhej žulu. Môže to byť prírodného pôvodu? Ďakujem. Nálezisko: pohorie Tríbeč neďaleko Velčíc.

Cookie	Duration	Description
_ga		The _ga cookie, installed by Google Analytics, calculates visitor, session and campaign data and also keeps track of site usage for the site's analytics report. The cookie stores information anonymously and assigns a randomly generated number to recognize unique visitors.
_gid	1 day