Podľa § 36 ods. 1) písm. x zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra zabezpečuje:
- vykonávanie geologicko-technologického výskumu hornín, nerastných surovín a podzemných vôd vrátane ich úpravy,
- vykonávanie geologického výskumu územia štátu,
- geologické mapovanie územia štátu a jeho častí, tvorba a zostavovanie geologických máp,
- vykonávanie národného monitorovania geologických faktorov životného prostredia,
- vypracúvanie štúdií, posudkov a rešerší z výsledkov geologických prác,
- prevádzkovanie informačného systému v geológii v rámci informačného systému verejnej správy, 48)
- vedenie evidencie stavu a zmien zásob ložísk nerastov,
- uchovávanie a sprístupňovanie záverečných správ a iných geologických materiálov,
- vedenie evidencie prieskumných území,
- vedenie registrov geologickej preskúmanosti a registrov starých banských diel,1)
- vykonávanie funkcie Ústrednej geologickej knižnice Slovenskej republiky v súlade s osobitnými predpismi,49)
- plnenie úlohy referenčného laboratória pre špeciálne analýzy geologických materiálov,
- vedenie evidencie prognóznych zdrojov nerastov,
- vedenie evidencie o zabezpečení, údržbe a likvidácii geologických diel a geologických objektov
Register ložiskovej preskúmanosti
Register nerastných surovín vznikol v roku 1955 ako povinnosť vyjadrovania sa k investičnej výstavbe z pohľadu ochrany ložísk nerastných surovín. V roku 1972 sa činnosť Geofondu rozšírila o evidenciu nevyužívaných ložísk nerastných surovín na Slovensku. Boli to ložiská, o ktoré po prieskume nebol ťažobný záujem.
Záznamy o ložiskách existovali iba ako zákresy na mapách a v knihách s údajmi. Prvé pokusy o elektronizáciu sa datujú do roku 2002. V rámci riešenej úlohy autorov Kúšik D., Lamoš A. „Vzťah horninového prostredia ku ochrane prírody a krajiny.“ sa položil základ moderného Registra. Vznikla tak digitálna vrstva výhradných ložísk. V roku 2004 k nej pribudla vrstva ložísk nevyhradených nerastov. S rozvojom GIS technológií postupne je postupne prebudovávaný až do súčasnej podoby. Bola vytvorená geodatabáza celej ložiskovej preskúmanosti.
V roku 2008 bol ako jeden z prvých Registrov publikovaný cez mapový portál. Išlo o ADF web aplikáciu a dáta boli ukladané do Oracle databázy (ArcSDE). V roku 2017 databáza opustila prostredie Oraclu a bola premigrovaná do prostredia PostgreSQL. Aplikácia bola prepísaná do programovacieho jazyka JavaScript.
Okrem úloh vyplývajúcich zo zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov Register rieši aj úlohy súvisiace so zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
V Registri sa nachádzajú informácie o výhradných ložiskách, o ložiskách nevyhradených nerastov, prognóznych zdrojov, nebilancovaných ložiskách, vyťažených a historických ložiskách ako aj o negatívnych ložiskových prieskumov.
Bilancia zásob výhradných ložísk SR a ložísk nevyhradených nerastov
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vedie podľa § 29 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov súhrnnú evidenciu zásob výhradných ložísk a bilanciu zásob nerastov Slovenskej republiky (ďalej len BZVL). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky každoročne zostavuje tiež evidenciu ložísk nevyhradených nerastov Slovenskej republiky (ďalej len ELNN).
Termín: každoročne do 20. marca
Prostredie: Elektronická aplikácia (odkaz na app)
Kontakt: vykazy[a]geology.sk
Register prieskumných území
V Registri sa nachádzajú informácie o navrhovaných; určených; zrušených prieskumných územiach. Činnosť Registra je priamo ukotvená v legislatíve – zákon č. č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (Štvrtá časť).
Register ohlasovania geologických prác
Vznik Registra je datovaný od roku 1961. Organizácie boli povinné geologické práce pred ich začatím zaregistrovať v Geofonde. Cieľom bolo predchádzať duplicite vo vykonávaní prác rôznymi organizáciami. Po turbulentnom období bol opätovne obnovený v roku 2008. Súviselo to so zmenou legislatívy.
Register svahových deformácií
Register začal písať svoju históriu v roku 1960. Podnetom vzniku bol katastrofálny zosuv v Handlovej. Vznikla tak potreba viesť evidenciu podobných území. Záverečná správa o výskume zosuvných území bola hotová 22. decembra 1963 a spolu s prehľadnou mapou 1 : 200 000 a s mapami 1 : 25 000 za celé územie republiky bola uložená v Geofonde v Prahe. Slovenská časť bola odovzdaná aj do Geofondu v Bratislave. Zo Slovenska sa zaregistrovalo 4 372 zosuvov.
Register svahových deformácií prešiel výraznou zmenou v roku 2013. Bola vytvorená prierezová geodatabáza, ktorá spája rôzne zdroje dát. Išlo o dáta z pôvodného Registra budovaného na Geofonde a dáta z úlohy Atlas svahových deformácií. Nová geodatabáza sa ešte neustále vyvíja – prispôsobuje sa potrebám inžiniersko-geologickým úlohám. V roku 2013 boli tieto dáta vypublikované prostredníctvom ArcGIS Servera do mapovej aplikácie.
Od roku 2016 sa pracuje na podrobnejšom vymapovaní a zakreslení svahových deformácií. Ako podklad sa používa štátne mapové dielo ZBGIS®.
Register skládok
V roku 1993 sa skončila úloha, pri ktorej boli zostavené mapy vhodnosti územia na skládky odpadu v mierke 1 : 50 000. Keďže Geofond sa na úlohe zúčastnil spracúvaním grafických výstupov a zostavovaním databázy, na ďalšie obdobie bol poverený ako organizácia, ktorá bude každoročne databázu aktualizovať na základe pravidelných hlásení obvodných úradov životného prostredia. Tým vznikol register skládok.
Najvýraznejšou zmenou v registri skládok bola bezpochyby tvorba mapovej aplikácie v roku 2010. Aplikácia bola navrhnutá tak aby do nej prostredníctvom mena a hesla mohli vstupovať pracovníci úradov životného prostredia. Po prihlásení si tak môžu aktualizovať dáta v hraniciach pôsobnosti úradu. Okrem signálnych údajov o skládke, obsahuje záznam aj popis skládkovaného materiálu podľa príslušných kódovníkov. Od roku 2010 postupne dochádza k prečisťovaniu geodatabázy, čo má aj za následok znižujúci sa počet záznamov.
Register hydrogeologických a geotermálnych vrtov
Vznik tohto Registra sa začal písať v roku 1961. Na prelome rokov 2010 a 2011 prešiel Register (databáza) technickým vývojom. Dáta boli prevedené do geodatabázy. Štruktúra sa prispôsobila existujúcim pasportom k vrtom.
V roku 2013 boli dáta zobrazené prostredníctvom mapovej aplikácie. V roku 2017 pribudli k objektom aj pôvodné pasporty.
Register mapovej a účelovej preskúmanosti
Register mapovej preskúmanosti sa začal tvoriť v roku 1961 ako súčasť registrácie geologických prác. Záznamy sa zakresľovali do analógových máp. K jednotlivým objektom sa tvorili pasporty.
Najväčšie zmeny nastali v roku 2013, kedy sa prebudovala databáza, zjednotili sa kódovníky a doplnili sa o nové hodnoty. Sústredili sa dáta už len do jednej geodatabázy. V tom istom roku sa dáta z mapového registra dostali aj do mapovej aplikácie preskúmanosti.
V Registri sa nachádzajú informácie o účelovej mapovej geologickej preskúmanosti – prehľad geologického mapovania podľa účelu ako napr. základná geológia, ložisková geológia a pod.; o geologickej mapovej preskúmanosti – prehľad základných geologických máp a celková mapová preskúmanosť.
Register geofyzikálnej preskúmanosti
Register mapovej preskúmanosti sa začal tvoriť v roku 1961 ako súčasť registrácie geologických prác. Záznamy sa zakresľovali do analógových máp. K jednotlivým objektom sa tvorili pasporty.
Najväčšie zmeny nastali v roku 2013, kedy sa prebudovala databáza, zjednotili sa kódovníky a doplnili sa o nové hodnoty. Sústredili sa dáta už len do jednej geodatabázy. V tom istom roku sa dáta z mapového registra dostali aj do mapovej aplikácie preskúmanosti.
V Registri sa nachádzajú informácie o plošnej a profilovej geofyzikálnej preskúmanosti – základné údaje o skúmaných lokalitách, o účeloch merania a i.; o karotážnych meraniach vo vrtoch – technické údaje o spôsobe a účele merania a i.
Register vrtov (prevažne inžiniersko – geologických)
Register vrtov je mohutný register, ktorý obsahuje vrtnú preskúmanosť celého Slovenska. Väčšina dát sa však nachádza na mapách a priesvitkách. S rozvojom výpočtovej techniky sa tieto dáta postupne menia na záznamy v databáze. V súčasnosti (2018) register obsahuje 762 370 záznamov, no spracovaných do digitálnej podoby je len okolo 100 000. V roku 2013 sa aj tieto dáta dostali na verejnosť prostredníctvom mapovej aplikácie.
Register starých banských a banských diel
Vznik Registra je spätá s geologickou úlohou „Slovensko – návrh sanácie starých banských diel – inventarizácia, vyhľadávací prieskum, stav k 31.12.1996“. Keďže koordináciou úlohy, zostavením databázy a mapových výstupov bol poverený Geofond, logicky pokračoval v aktualizácii a budovaní registra aj naďalej. Tak ako ostatné registre, tak aj register starých banských a banských diel prešiel od svojho vzniku až po súčasnosť zmenami. Prispôsobila sa databáza novým technologickým výzvam. Postupne sa dopĺňajú nové informácie a zakresľujú sa nové záznamy. V roku 2008 bola vrstva starých banských diel vypublikovaná na mapovom serveri.
