Geologické mapy ŠGÚDŠ

V Zriaďovacej listine Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa uvádza, že ŠGÚDŠ je organizácia poverená výkonom geologickej služby SR a ktorá, okrem iného, zostavuje geologické mapy a textové vysvetlivky k nim. Ako jediná má právo a povinnosť ich publikovať.
Geologické mapy a textové vysvetlivky k nim predstavujú obsahovo a odborne rozsiahle diela monografického charakteru, ktoré stoja mimo záujmu súkromného sektora. Publikované geologické mapy nikdy nepatrili komerčnej sfére realizácie geologických prác. Nepredstavujú priamy finančný zisk. Ich význam je komplexný, s dopadom pre rozvoj celospoločenskej a hospodárskej línie štátu.
Náš prehľad sa zaoberá nielen mapami publikovanými našim geologickým ústavom. Sú v ňom uvedené aj geologické mapy dotýkajúce sa územia Slovenska v rámci celého Československa, zostavené v spolupráci s našimi pracovníkmi resp. na základe ich mapových podkladov. Ide hlavne o obdobie prvých desiatok rokov od vzniku ústavu.
Zároveň si dovoľujeme pripomenúť, že sa venuje iba publikovaným geologickým, tektonickým a kvartérnym mapám, pretože tvoria základ poznania geologickej stavby územia štátu. Z nich je odvodené množstvo máp ďalších nadstavbových geologických disciplín, ktoré dopĺňajú a obohacujú publikačnú tvorbu ŠGÚDŠ (pozri mapový server na www.geology.sk), napr. hydrogeologické, inžiniersko-geologické, hydrogeochemické, geochemické, mapy ložísk nerastných surovín, geofyzikálne, geologicko-turistické atď.

Pri rozsiahlej činnosti ŠGÚDŠ, venovanej okrem iného zostavovaniu geologických máp rôzneho zamerania, je potrebné uviesť stručnú históriu jeho vzniku.
Po vzniku ČSR bol v roku 1919 v Prahe založený Státní ústav geologický, ktorý vykonával výskum aj na Slovensku. Koncom roka 1938 sa objavili úvahy založiť geologický ústav na Slovensku a vtedajší minister obchodu, priemyslu a živností, prof. P. Karvaš podal návrh príslušným slovenským ministerstvám, aby sa pri Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) zriadil štátny geologický ústav. Vládnym nariadením z 22. júna 1940 bol za prednostu geologického ústavu menovaný prof. D. Andrusov. Pretože počas vojnového obdobia novozaložená inštitúcia nemala vybavenie, bolo súčasne rozhodnuté, že ústav bude pričlenený ku SVŠT, kde už existovali miestnosti, knižnica, zbierky, vedecký a výkonný personál.
Pri príležitosti otvorenia budovy v Mlynskej doline dňa 9. októbra 1953, vďaka úsiliu pracovníka ústavu Dr. Ľ. Ivana, bola naša vedecká ustanovizeň pomenovaná na Geologický ústav Dionýza Štúra. Udialo sa tak na počesť jediného slovenského riaditeľa v histórii Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni (D. Štúr, riaditeľ v rokoch 1885-1892). Nikdy pred ním ani po ňom sa riaditeľom nestal iný, ako Rakúšan.

Aj napriek sťaženej situácii počas II. svetovej vojny, rozvinul geologický ústav, okrem vedeckej činnosti, i edíciu publikačných diel. Zostavil a vydal podrobné geologické mapy v mierke 1 : 25 000 – listy Žilina (Andrusov & Kuthan, 1943, k nej boli vydané aj textové vysvetlivky rovnakých autorov, 1944), Zlatá Baňa (Kuthan, 1943) a pripravil na publikovanie listy Rajec (Andrusov & Kuthan, 1946) a Zliechov (Maheľ & Kuthan, 1947). V 50. rokoch boli publikované geologické mapy v mierke 1 : 25 000 listov Považská Bystrica (Andrusov, 1951) a Bytča (Andrusov, 1958).
V tomto období Hynie (1945), aj z nemenovaných podkladov slovenských geológov, zostavil vôbec prvú geologickú mapu celého územia Československa v mierke 1 : 500 000.
V roku 1956 zostavil kolektív autorov prehľadnú geologickú mapu v mierke 1 : 100 000, na rudné suroviny bohatého regiónu Spišskogemerského rudohoria (Bystrický et al.).
Pri príležitosti prezentácie práce geológov Československa na medzinárodnom geologickom kongrese v Kodani, bola vydaná tlačou v mierke 1 : 1 000 000 Tektonická mapa Československa (Buday et al., 1960). V roku 1966 bola doplnená (Biely et al., 1966a) a spolu s Geologickou mapou Československa (Biely et al., 1966b) a Mapou kvartéru a zvetralinového plášťa rovnakej mierky, ktorú skompiloval Žembera aj z podkladov slovenských geológov (1966), boli s ďalšími tematickými mapami súčasťou Atlasu geologických máp Československa 1 : 1 000 000, ktorý vyšiel tlačou v roku 1968.
Pracovné úsilie vedeckých a odborných pracovníkov ústavu sa v 50-tych rokoch minulého storočia naplno sústredilo na zostavenie ojedinelého mapového diela v rámci Európy – odkrytej (bez kvartérneho pokryvu) Prehľadnej geologickej mapy ČSSR v M 1 : 200 000 a textovým vysvetlivkám k jednotlivým listom (Obr. 1, Tab. 1).
Prvý krát tak bol publikovaný, na tú dobu najpodrobnejší kartografický obraz geologickej stavby celého územia Československa, obohatený o tretí rozmer – geologické rezy. Na unikátnom diele sa podieľali geológovia predstavujúci vtedajšiu špičku vo svojich oboroch v Čechách na Morave, Sliezku a na Slovensku.

Z textových vysvetliviek k jednotlivým listom geologických máp boli zostavené dvojzväzkové monografie Regionálnej geológie, zvlášť pre Český masív a Západné Karpaty (Buday et al., 1967; Maheľ et al., 1967).

V roku 1967 bola publikovaná, pri príležitosti Svetového geologického kongresu organizovaného v roku 1968 v Prahe, Geologická mapa ČSSR v mierke 1 : 500 000 (Fusán et al.) aj v anglickej mutácii. V porovnaní s prehľadnou geologickou mapou 1 : 200 000 bola obohatená o kvartérne sedimenty. Zasahovala, v zmysle progresívneho presvedčenia geológov, že geológia hranicami štátov nekončí, aj za hranice vtedajšieho Československa.

Už v priebehu prác na vyššie uvedených mapách, pokračovalo geologické mapovanie podrobnejších mierok. Na rozdiel od územia Čiech, Moravy a Sliezka, kde sa geologické mapy zostavovali a publikovali podľa topografických listov, bolo rozhodnuté v slovenskej časti republiky zostavovať geologické mapy v mierke 1: 50 000 podľa regiónov. Ako sa počas nasledujúcich rokov ukázalo, bolo to prezieravé rozhodnutie. Pretože takto koncipované geologické mapy zobrazili prehľadnejšie a komplexnejšie geologickú stavbu pohorí a s nimi susediacich sedimentárnych panví.

Mapy 1 : 50 000

Zostavovanie regionálnych geologických máp v mierke 1 : 50 000 je nosnou časťou prác mapujúcich terénnych výskumných geológov. Preto ich za uvedené obdobie uvádzame ako prvé. Doteraz bolo publikovanými mapami pokrytých cca 90% územia Slovenskej republiky v 47 regiónoch (Obr. 2, Tab. 2).
V roku 1969 bola zostavená a aprobovaná (schválená) prvá regionálna geologická mapa Malých Karpát (Maheľ a Cambel) v mierke 1 : 50 000, ktorá vyšla tlačou v roku 1972.

Keďže geologická stavba územia hranicami štátov nekončí, je dôležité spolu s geológmi okolitých krajín zostavovať a najmä aktualizovať jej jednotný kartografický obraz. Vďaka dobrej spolupráci a osobným kontaktom geológov ústavu boli zostavené a publikované viaceré geologické mapy rôznych mierok, uvedené nižšie.
V mierke 1 : 50 000 tak bola v spolupráci s poľskými geológmi zostavená geologická mapa Tatier (Nemčok et al., 1994).

Každá geologická mapa, v závislosti od zložitosti geologickej stavby, zdokonaľovania a pribúdania nových pomocných geologických vedných disciplín a celkového vývoja poznania, sa stáva morálne a vedecky zastaraná po približne 15 rokoch (Nagy et al., 2010). Preto bola geologická mapa Tríbeča 1 : 50 000 (Biely, 1974) po 24 rokoch spracovaná modernými metódami (Ivanička et. al., 1998) a rozdiel je zreteľný aj pre laika.
Kvôli nahromadeným vedeckým poznatkom vedeckí pracovníci ŠGÚDŠ, vďaka ústretovosti zriaďovateľa (MŽP SR), zostavili modernú edíciu v minulosti publikovaných regionálnych geologických máp Spišsko-gemerského rudohoria (Bajaník et al., 1984 › Grecula et al., 2009), Malých Karpát (Maheľ & Cambel, 1972 › Polák et al., 2011), v. časti Nízkych Beskýd (Nemčok, 1990 › Kováčik et al., 2011) a Záhorskej nížiny (Baňacký & Sabol, 1973 › Fordinál et al., 2012).

Mapy iných merítok

Popri prácach na regionálnych geologických mapách boli zostavené a publikované aj mapy iných mierok. Či už jednotlivo, alebo ako súčasť väčších mapových súborov rôzneho zamerania.

Mapy 1 : 25 000

Regionálne geologické mapy publikované v mierke 1 : 50 000 sú zostavované v medzimierke na topografických mapových podkladoch 1 : 25 000. Autorské čistokresby sú súčasťou záverečných správ textových vysvetliviek odovzdávaných v zmysle platnej legislatívy do archívu geologických správ – Geofondu v Bratislave. Ich náhľady je možné nájsť na webovej stránke nášho ústavu v časti Geofond – Archív.
V druhej polovici 80-tych rokov minulého storočia bolo zostavených a publikovaných, ako dočasné vydanie, 10 listov základných geologických máp vrátane svahových deformácií a legendy Tab. 3.. V čase, keď chýbalo množstvo regiónov nepokrytých základnými geologickými mapami, to bol počin predbiehajúci dobu. Preto sa od publikovania listov geologických máp vtedy upustilo.

V súčasnej dobe sú, vďaka práci mnohých generácií slovenských geológov, vytvorené podmienky na zostavenie a publikovanie geologických máp mierky 1 : 25 000 (napr. okolia mestských aglomerácií, menších samosprávnych celkov alebo oblastí s predpokladanou výstavbou rôzneho druhu).
Príkladom je publikovaná podrobná Geologická mapa Bratislavy a okolia v mierke 1 : 25 000 (Vaškovský et al., 1988), zostavená na objednávku vtedajšieho magistrátu mesta Bratislavy.

Mapy 1 : 100 000

Geologické mapy mierky 1 : 100 000 predstavovali súčasť celospoločenskej objednávky, alebo boli výsledkom cezhraničnej spolupráce na medzinárodných projektoch.
V roku 1981 (Vass et al.) bola publikovaná odkrytá geologická mapa (bez kvartérneho pokryvu) Východoslovenskej nížiny. Poskytla ucelený pohľad na neogénnu výplň a jej tektonické porušenie. Bola výsledkom vyhodnotenia údajov získaných zo súdobého naftového vrtného prieskumu. Na ňu nadväzovala Mapa kvartérnych neotektonických štruktúr Východoslovenskej nížiny rovnakej mierky (Baňacký, 1986).
Kvôli prehľadnosti významného rudného regiónu bola kolektívom autorov zostavená a publikovaná Geologická mapa stredoslovenských neovulkanitov aj s prehľadnou schémou formácií a komplexov (Lexa et al., 1984). Vysvetľujúci text ku nej obsahuje monografia od autorského kolektívu Konečný et al. (1983).
V mierke 1 : 100 000 bola v roku 2000 v rámci atlasu máp a vysvetľujúcich textov (Czsázár et. al., 2000) publikovaná geologická mapa regiónu DANREG (Danube Region Environmental Geology Programme) zobrazujúcu oblasť Podunajska v Rakúsku, Maďarsku a na našom území (Czsázár et. al., 1998).
Spolu s kolegami z Maďarska bola tlačou vydaná mapa geologicky i turisticky veľmi zaujímavej oblasti Gemer – Bükk (Less a Mello et al., 2005).

Mapy 1 : 200 000

Geologická mapa pracovníkov GÚDŠ (Baňacký & Sabol, 1973) bola využitá pri zostavení listu geologickej mapy Viedeň (Fuchs & Grill, 1984). V rámci vyššie uvedenej medzinárodnej spolupráce s Rakúskom a Maďarskom (DANREG) bola publikovaná Tektonická mapa (Elečko et al., 1998) a Neotektonická mapa (Halouzka et al., 1998).
V súčasnosti je najvýznamnejším počinom geologickej mapovej produkcie ústavu nová edícia prehľadných geologických máp Slovenskej republiky v mierke 1 : 200 000 (Bezák et al., 2008) a stručných textových vysvetliviek k nej (Bezák et al., 2009), ktorá vznikla po 44-roch rokoch od publikovania prvej edície (Obr. 1, Tab. 1).

Mapy predstavujú syntetické a komplexné dielo, na ktorého zostavení sa podieľali geológovia najmä nášho ústavu. Ale aj geológovia z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied a Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (Obr. 4, Tab. 4)

Pod tlakom čoraz výraznejšej celospoločenskej požiadavky na prehľadné zobrazenie kvartérneho pokryvu územia Slovenska, v ktorom sa odohrávajú najširšie ľudské aktivity poľnohospodárstvom počnúc a výstavbou končiac, vedeckí pracovníci ústavu v súčasnosti zostavujú geologickú mapu kvartéru Slovenska v mierke 1 : 200 000.

Mapy 1 : 500 000

Prvou geologickou mapou mierky 1 : 500 000, zostavenou a publikovanou našim ústavom v období po roku 1968 z územia Slovenska, bola Geologická mapa kvartéru Slovenska (Vaškovský, 1973), ktorá na úrovni vtedajších poznatkov zobrazovala plošné rozmiestnenie genetických typov kvartérnych uloženín. Ku nej bola vydaná rozsiahla monografia Kvartér Slovenska (Vaškovský, 1977).
Nasledujúcou publikovanou geologickou mapou uvedenej mierky, tvoriacou súčasť Atlasu SR (Mazúr & Jakál et al., 1980), bola autorským kolektívom nášho ústavu prvý krát z územia Slovenskej republiky zostavená mapa Geológia (Fusán et al.).
V roku 1984 bola zostavená Tektonická mapa ČSSR (Maheľ et al.) spolu s vysvetlivkami (Maheľ & Malkovský, 1984). Podrobne boli zobrazené tektonické jednotky a ich vzájomné vzťahy v priestore v Českom masíve a Západných Karpatoch.
Osobitné postavenie medzi geologickými mapami uvedenej mierky má Tektonická mapa podložia terciéru vnútorných Západných Karpát (Fusán et al., 1987), zostavená ako príloha s viacerými typmi máp k vysvetľujúcej knižnej publikácii (Fusán et al, 1987).
V rámci medzinárodnej spolupráce Geologického ústavu D. Štúra a Ústředního ústavu geologického s Państwowym Instytutom Geologicznym vo Varšave bol zostavený Geologický atlas vonkajších Západných Karpát a ich predpolia, ktorého súčasťou sú geologická (Źytko & Nemčok et al., 1989) a tektonická (Źytko & Nemčok et al., 1988) mapa 1 : 500 000.
Kolektív odborníkov, pod vedením Bieleho, zostavil modernú Geologickú mapu Slovenskej republiky (Biely et al., 1996a) a prehľadné textové vysvetlivky k nej (Biely et al., 1996b). Mapa sa stala aj súčasťou publikovaného Atlasu krajiny Slovenskej republiky (Hrnčiarová et al., 2002).
Uvedená geologická mapa SR bola východzím prvkom pre Geologickú mapu Západných Karpát a priľahlých území (Lexa et al., 2000), ktorú spoločne zostavili, okrem slovenských geológov, aj naši kolegovia z Čiech, Rakúska, Maďarska, Poľska a Ukrajiny.
V roku 1999 geológovia kvartéru zostavili prvú neotektonickú mapu územia Slovenskej republikyznázorňujúcu výzdvihové a poklesové tendencie tektonických blokov v najmladších etapách vývoja geologickej stavby SR (Maglay et al., 1999a) a textové vysvetlivky k nej (Maglay et al., 1999b). Mapa je súčasťou publikácie Atlas krajiny Slovenskej republiky (Hrnčiarová et al., l.c.).
V rámci prác na vyššie uvedenej Prehľadnej geologickej mape SR v mierke 1 : 200 000, bola zostavená nová Tektonická mapa SR (Bezák et al., 2004). Zohľadňuje najnovšie poznatky o tektonickej stavbe jednotiek Západných Karpát s novým prístupom v členení popríkrovových sedimentárnych a vulkanických formácií, založenom na ich vzťahu k tektonickým procesom.
V súvislosti s novonadobudnutými poznatkami pri riešení kartografického obrazu geologickej stavby Slovenska pri zostavovaní Prehľadnej geologickej mapy SR 1 : 200 000 je nanajvýš aktuálne zúročiť vyriešenie niektorých problémov a zohľadniť ich v novej aktualizovanej verzii Geologickej mapy SR 1 : 500 000.
Časť geologických podkladov pracovníkov nášho ústavu z Geologickej mapy Z. Karpát a priľahlých území (Lexa et al., 2000), upravených Lexom a Potfajom, bolo použitých i na zostavení Geologickej mapy Českej republiky (Cháb et al., 2007).
Vedeckí pracovníci oddelenia kvartéru na ŠGÚDŠ zostavili aj novú modernú Geologickú mapu kvartéru Slovenska a genetických typov uloženín (Maglay et al., 2009) a textové vysvetlivky k nej (Maglay et al., 2011).

Mapy 1 : 1 000 000

Mapy uvedenej mierky patria medzi prehľadové. Boli zostavované aj ako študijné mapy pre potreby škôl a sú súčasťou mnohých (tu necitovaných) školských atlasov.
Podľa geologickej mapy Československa (Biely et al., 1966b, o ktorej kvalite zobrazenia geologickej stavby svedčí aj to, že bola vydaná v 4. edícii ČGÚ Praha ešte aj v roku 1993), bola pre knižnú publikáciu Slovensko 2 – Príroda (Lukniš et al., 1972) zostavená geologická mapa Slovenska.
V rámci medzinárodnej spolupráce, pod kuratelou UNESCO vedenej vtedajším významným pracovníkom ústavu, akademikom M. Maheľom, bola geológmi Albánska, Bulharska, Československa, Grécka, Juhoslávie, Maďarska, Nemecka, NDR, Poľska, Rakúska, Talianska, Rumunska a ZSSR zostavená tektonická mapa (Maheľ et al., 1973). Zohľadnila vtedajšie poznatky o rozmiestnení a vzájomných vzťahoch tektonických jednotiek územia Alpsko-karpatského oblúka a boli k nej vydané textové vysvetlivky (Maheľ et al., 1974).
Pre potreby rozsiahlej mapovej publikácie Atlas Slovenskej republiky (Mazúr & Jakál et al., 1980) zostavili Maheľ a Konečný Tektonickú mapu.
V roku 1998 bola publikovaná Geologická mapa Slovenskej republiky uvedenej mierky (Vozár, Káčer et al.), (2. strana mapy).
Pre Atlas krajiny Slovenskej republiky (Hrnčiarová et al., 2002) Maglay a Pristaš zostavili mapu kvartérneho pokryvu.

Mapy 1 : 5 000 000

V roku 2005 bola publikovaná medzinárodná geologická mapa Európy a priľahlých území v mierke 1 : 5 000 000 (Asch et al.). Jej súčasťou bolo kartografické zobrazenie Slovenskej republiky, vychádzajúce z vyššie uvedenej geologickej mapy 1 : 500 000 (Lexa et al., 2000) upravené Lexom pre potreby danej mierky.

Geologické mapy v ére interaktívnej dostupnosti.

Vďaka iniciatíve MŽP SR, ktoré nášmu ústavu zadalo významnú celospoločenskú objednávku, vedúcu k informovanosti širokej verejnosti, kolektív odborníkov – geológov ŠGÚDŠ zhodnotil výsledky dosiahnuté počas desiatok rokov terénnych výskumov a na základe publikovaných i nepublikovaných geologických máp zostavil jednotnú legendu ku geologickej mape 1 : 50 000 celého Slovenska (Káčer et al., 2005). Toto unikátne dielo následne pracovníci kartografie a informatiky ŠGÚDŠ, sprístupnili vo forme Digitálnej geologickej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 a 1 : 500 000 na portáli ŠGÚDŠ (www.geology.sk) v časti Mapový server.
Pri zostavovaní Digitálnej geologickej mapy výrazne vystúpila do popredia rôzna úroveň spracovania geologických máp, zostavených vtedajšími dostupnými vedeckými metódami a disciplínami. Po prvý krát mohli byť definované problémy so spájaním doteraz publikovaných geologických máp, zostavených v rôznych časových obdobiach. Je to zvýraznené aj na pripojenej informačnej vrstve kvality geologických podkladov, z ktorých geológovia špecialisti mapový podklad zostavili. Naplno sa tak odhalila potreba nového spracovania problematických častí územia zobrazujúcich geologickú stavbu SR.
Je dôležité si to uvedomiť preto, lebo na geologické mapy úzko nadväzujú a sú priamo od nich závislé ďalšie mapové diela – paleogeografické mapy, mapy hrúbok sedimentov, geologicko-náučné, geofyzikálne, geotermálne, hydrogeologické, ložiskové, inžiniersko-geologické, geochemické mapy, mapy zosunov, súbory máp environmentálneho charakteru atď.
Mnoho z nich, neuvádzaných v našom prehľade, bolo zostavených ako súčasť Atlasu krajiny (Hrnčiarová et al., 2002) a sú dostupné pre širokú odbornú i laickú verejnosť na našej webovej stránke v časti Mapový server alebo ich je možné zakúpiť resp. objednať v našej predajni publikácií.

 

Záver

Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že moderná geologická mapa nie je a ani nemôže byť uzavreté a už navždy sa nemeniace mapové dielo. Je iba odrazom úrovne poznatkov k roku jej zostavenia. Vedecký pokrok napreduje ako dravý prúd a neobchádza ani geológiu.
Geológia však, ako jedna z mála disciplín, nemôže existovať bez terénneho výskumu. Potreba fyzicky overiť nové odkryvy vznikajúce pri čoraz viac sa rozvíjajúcej výstavbe, či už líniových stavieb (diaľnice, tunely, produktovody) alebo pri získavaní nových vzoriek napr. pri realizácii geotermálnych vrtov, je podmienkou pokroku. Nové údaje tak musia byť súčasťou vyššie uvedeného mapového informačného systému prispievajúceho k neustálemu dopĺňaniu poznatkov vo všetkých oblastiach výskumu a prieskumu nášho územia.
Iba terénna verifikácia súborov hornín, odber vzoriek na podrobný kamerálny výskum a spresnenie novozískaných výsledkov, prispejú k vernejšiemu obrazu geologickej stavby Slovenskej republiky, ktorého prvotným výstupom je aktualizovaná geologická mapa.
Geologická mapa je najdôležitejším podkladom, na ktorom sú naložené všetky produkty nadstavbových geologických disciplín. Bez nej by sa ocitli vo „vzduchu“, bez reálneho podkladu. Bez ohľadu na to, či ide o prípovrchovú charakterizáciu horninového prostredia, ktoré je zdrojom pitných vôd, alebo hlbších štruktúr generujúcich minerálne vody resp. predstavujúcich geotermálne zdroje. Aj inžiniersko-geologické a hydrogeologické javy v najvrchnejšej sfére pôsobnosti ľudských aktivít sústredených v horninovom prostredí by nemohli byť bez geologickej mapy vierohodné vzhľadom na možnosť zosunov alebo povodňami ohrozené územia.
Záverom vyjadrujeme presvedčenie, že týmto príspevkom k informovanosti odbornej a najmä laickej verejnosti, sa budú inšpirovať aj predstavitelia iných geovedných disciplín, ktorí zostavujú a publikujú na základe geologických máp špecializované geologické mapy.

Alexander Nagy, Ladislav Martinský