Pivko, D., 2022: Litavský vápenec zo St. Margarethenu a Fertőrákosu a jeho využitie na Slovensku ako dekoračný kameň. Leitha limestone from St. Margarethen (Austria) and Fertőrákos (Hungary) used in Slovakia as a natural stone. Geologické práce, Správy, 138, 95 – 118.
DOI: https://doi.org/10.56623/gps.138.4
Abstrakt. Na západnom Slovensku, zvlášť v Bratislavskom kraji a Trnavskom kraji, sa na architektonické články a sochy (200 diel) hojne využíval litavský vápenec bádenského veku zo St. Margarethenu v Rakúsku, prípadne podobný vápenec z Fertőrákosu v Maďarsku. Len na bratislavských cintorínoch bolo identifikovaných 380 náhrobníkov. Tieto vápence kvôli svojmu ľahkému opracovaniu a relatívne homogénnemu vzhľadu boli od 2. polovice 17. storočia do 1. polovice 20. storočia na Slovensku jedny z najpoužívanejších. Silne pórovitý hrubozrnný až strednozrnný litavský vápenec má vzhľad pieskovca a je zložený z prevahy hľúzok červených rias nad foraminiferami, úlomkami ježoviek, machovkami a úlomkami lastúrnikov. V litavskom vápenci bývajú rozptýlené rodolity s veľkosťou najviac okolo 5 cm a prierezy pektenoidov a ustríc, čo tento typ vápenca odlišuje od iných litavských vápencov a podobných sarmatských vápencov. V lome v St. Margarethene prevládajú rodolity a v lome vo Fertőrákosi lastúrniky, kde je viditeľný aj makroskopický kremeň. Pórovité vápence sú v exteriéri vystavené zvetrávaniu. To vedie k úbytku hmoty, odlupovaniu, výkvetom síranov, čiernym kôram z mikroskopických organizmov a kolonizácii lišajníkmi a machmi. Vrcholom používania vápencov na verejné budovy a sochy boli roky 1745 až 1780, keď vládla Mária Terézia, a zhruba roky 1880 až 1915, keď bola relatívna prosperita a začala sa strojová výroba. V prípade tvorby náhrobníkov z litavských vápencov je posun vrcholu medzi roky 1905 a 1925. V 20. storočí litavské vápence ustúpili konkurencii českých dekoračných kameňov.
Kľúčové slová: neogénny pórovitý vápenec, petrografia, využitie v histórii, poškodenie
Abstract. In Western Slovakia, especially in the Bratislava region and Trnava region, Leitha limestone of the Badenian (Langhian – early Serravalian) age from St. Margarethen in Austria was widely used for architectural articles and sculptures (200 realizations), alternatively a similar limestone from Fertőrákos in Hungary. 380 tombstones were identified only in Bratislava cemeteries. From the second half of the 17th century to the first half of the 20th century, the limestones were one of the most used in Slovakia due to their light dressing and relatively homogeneous appearance. The strongly porous coarse-grained to medium-grained the Leitha limestone has the appearance of sandstone and is composed of a predominance of red algae nodules over foraminifers, sea urchin, moss and shell fragments. The rhodoliths, pectenoids and oysters are scattered in the Leitha limestones up to a few cm size, which distinguish the limestone type from other the Leitha limestones and similar Sarmatian limestones. The limestone is dominated by rhodolithes in the St. Margarethen quarry and by bivalves and macroscopic quartz in Fertőrákos quarry. Porous limestones are exposed to weathering outdoors, leading to mass loss, flaking, sulphate efflorescence, black crusts from microscopic organisms and the colonization by lichens and mosses. The peak of limestone use for public buildings and sculptures was the years 1745 to 1780 (reign of Maria Theresa), and about 1880 to 1915, when there was relative prosperity and machine production began. The tombstones made of the Leitha limestones shifts to a peak between 1905 and 1925. In the 20th century, the Leitha limestones gave way to a competition from Czech decorative stones.
Key words: Neogene porous limestone, petrography, usage history, Deterioration