Výskum Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra potvrdil, že pozostatky starej banskej činnosti sa aj dnes výraznou mierou podieľajú na zlom životnom prostredí. Týka sa to aj viacerých lokalít v okolí Banskej Bystrice.
BANSKÁ BYSTRICA. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) skúmal v rámci dlhodobej výskumnej úlohy vzťahy medzi geologickým prostredím a ľudským zdravím. Hlavne pre banícke lokality nášho regiónu sú výsledky vo viacerých ukazovateľoch nepriaznivé. Podľa odborníkov to však nie je dôvod z týchto obcí zutekať. Skôr treba sústrediť pozornosť obyvateľov na to, ako možné zdravotné riziká znížiť na minimum.
„ V rámci výskumu environmentálnych a zdravotných indikátorov riešil ústav vzťahy medzi geologickým prostredím a ľudským zdravím pre celé územie Slovenska. Zmapovali sme celé Slovensko, približne 2 900 obcí,“ konštatoval Stanislav Rapant zo ŠGÚDŠ. Výsledkom sú mapy environmentálnych a zdravotných indikátorov, na základe ktorých môžeme časť obcí vyčleniť ako rizikové. V prípade niektorých banských lokalít pri Banskej Bystrici sa potvrdilo, že pozostatky ťažby z minulosti sa výrazným spôsobom podpisujú na zhoršení životného prostredia. Ide napríklad o oblasť Španej Doliny, Malachova, Ľubietovej a ďalších banských lokalít.
Stanislav Rapant vysvetľuje:„Jedná sa o typické obce s historickou ťažbou nerastných surovín. Preto je úplne pochopiteľné, že geologická zložka životného prostredia je relatívne vysoko kontaminovaná, najviac arzénom, meďou, ortuťou, či antimónom“. Vedec dodáva, že tieto rizikové prvky prestupujú z geologického prostredia do vody, pôdy a potravinového reťazca , najmä do miestne pestovanej zeleniny.
Špania Dolina – dedinka pod haldami
Priemerné obsahy arzénu a medi sú napríklad v obci Špania Dolina v pôdach 5 až 10- krát vyššie ako celoslovenské priemery. V Malachove je zas priemerný obsah ortuti viac ako 200- krát vyšší v porovnaní s celoslovenským priemerom.
„Najväčšie nebezpečenstvo miestnym obyvateľom hrozí najmä z pozostatkov úpravníckej činnosti. Rôzne haldy a odpady z úpravy rúd, ich mletia a praženia predstavujú oveľa väčšie nebezpečenstvo ako samotné rudné minerály v geologickom prostredí,“ doplnil geológ.
Zeminu z háld si do záhrad nevozte
Miestne obyvateľstvo by sa malo podľa Stanislava Rapanta vyhýbať tomu, aby si tento materiál nenaviezli do záhrad pri rodinných domoch. Bohužiaľ, na Slovensku sa to stáva dosť často, napríklad ak si chcú ľudia vyrovnávať terénne nerovnosti. „Ak sa tak stalo, môžem im len odporučiť, aby si dali analyzovať vzorku pôd, prípadne privátnych studní na zmienené rizikové prvky,“ dodal. Pri zistení zvýšených obsahov sa odporúča nepestovať zeleninu, prípadne je potrebné naviesť sem pôdu, ktorá nie je znečistená.
Pozostatky z kontaminácie po banskej činnosti sa s veľkou pravdepodobnosťou prejavili aj na zdravotnom stave miestneho obyvateľstva v spomenutých obciach. Výskum ukázal, že výrazne sú zhoršené indikátory onkologických ochorení v porovnaní s inými oblasťami Slovenskej republiky. Odráža sa to aj v nižšej strednej dobe života, ktorá je v zmienených obciach o 2 – 4 roky kratšia ako celoslovenský priemer. „V rámci environmentálno-zdravotnej regionalizácie Slovenskej republiky, ktorú budeme riešiť v novom projekte, plánujeme aspoň rámcovo vypracovať pre každú obec Slovenskej republiky návrh opatrení a odporúčaní ako sa chrániť pred možnými nepriaznivými vplyvmi z geologického prostredia. „
Zemina z banskej haldy môže pôsobiť lákavo, no do záhrady nepatrí FOTO - JÁN KROŠLÁK- SME
Ničí nás nielen životné prostredie
Geologické prostredie nie je zďaleka jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Podieľa sa na ňom aj životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, či genetické faktory.
ŠGÚDŠ chce preto vo výskumnej úlohe pokračovať aj v rámci nového projektu,(www.geology.sk/geohealth) ktorý sa bude zaoberať vplyvom geologickej zložky životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva SR. „V rámci tohto LIFE projektu chceme identifikovať všetky nepriaznivé vplyvy geologického prostredia a bude spracovaný návrh opatrení ako ich minimalizovať.
Vedci upozorňujú, že cieľom projektu nie je vysťahovať obyvateľov z lokalít s nepriaznivými parametrami. Skôr im chcú poskytnúť komplexné informácie o nepriaznivých vplyvoch geologického prostredia na organizmus a naučiť ich, čo v takejto lokalite je vhodné robiť a čomu sa naopak treba vyhnúť.
Huby z Malachova ostávajú v lesoch
Starosta Malachova Ondrej Slivka považuje podobné projekty za veľký prínos. „ Obyvatelia majú právo na presné a podrobné informácie, aby sa dokázali vyhnúť prípadným rizikám. My sa už niekoľko rokov snažíme o to, aby sme im ich dokázali sprostredkovať a spolupracujeme pri tom s renomovanými vedeckými inštitúciami,“ dodal starosta.
Laboratórne výskumy, ktoré sa v Malachove pred časom robili , našťastie podľa neho nezaznamenali zvýšený obsah ortuti v zelenine a ovocí, ktoré sa pestujú priamo v Malachove. Priaznivo dopadlo aj testovanie vody zo studní, či obsahu ortuti v telách vodných živočíchov. Výnimkou boli huby, ktoré majú tendenciu absorbovať ťažké kovy. „ V čase, keď sme sa o prekročení limitov dozvedeli, formou informačného letáka obec obyvateľov upozornila, aby na huby radšej chodili do iných lokalít,“ dodal starosta.
Ťažba ortuti, ktorá sa pri Malachove získava od stredoveku, definitívne skončila po roku 1989 a ťažobný priestor je dnes zrekultivovaný. Niektoré lokality, kde sa ortuť ťažila, sa však úplne nespamätali dodnes.
„Raritou je zrejme malý priestor o rozlohe 10 krát 20 metrov, kde nechce takmer nič rásť,“ dodal.
