Mineralia Slovaca – návrh nového riešenia archívu starších čísiel

<strong><em>V roku 2018 oslavuje časopis Mineralia Slovaca 50 rokov nepretržitého vychádzania</em></strong>

<strong><em> </em></strong><em>Súčasnosť:</em> V roku 2018 sa do rúk odbornej geovednej verejnosti dostáva jubilejný 50. ročník časopisu Mineralia Slovaca, ktorý tradične kladie <strong>dôraz na vedeckú hodnotu a inovatívnosť publikovaných geovedných článkov širokého tematického záberu a impaktu</strong>, ktoré sú všetky ako <strong>„open-source“ články</strong> celosvetovo dostupné na našom webe.

<em>Prečo publikovať v časopise Mineralia Slovaca:</em>
<ul>
<li>Počnúc rokom 2017 je časopis <strong>indexovaný, abstraktovaný a sprístupňovaný databázami SCOPUS a EBSCO</strong>, pričom prínosom pre odbornú verejnosť je aj licencovanie článkov v kategórii <strong>CC BY</strong> v <strong>Creative Commons Attribution</strong>. Autori článkov majú samozrejme možnosť požiadať o licencovanie ich diela aj v inej kategórii.</li>
<li>Časopis zachováva <strong>princíp „živej komunikácie“ vedeckého redaktora s autormi článkov vo všetkých štádiách redakčného spracovania</strong>. Autori teda nemusia čeliť úskaliam komunikácie s rôznymi anonymnými automatizovanými redakčnými systémmi.</li>
<li>Všetky články po vydaní časopisu sú <strong>okamžite full-textovo dostupné na webe</strong> a zaznamenané všetkými relevantnými vyhľadávačmi, napr. Google Scholar. Všetky doteraz vydané články sa nachádzajú a sú ľahko vyhľadateľné v internej databáze časopisu:</li>
</ul>
<p style=“text-align: center;“><strong><a href=“https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2018/04/MINERALIA_SLOVACA_BIBLIOGRAFIA.pdf“ target=“_blank“ rel=“noopener“>BIBLIOGRAFIA PÔVODNÝCH ČLÁNKOV</a> <a href=“https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2018/04/Bibliografia_abstraktov.pdf“ target=“_blank“ rel=“noopener“>BIBLIOGRAFIA ABSTRAKTOV</a></strong></p>

<strong><em>Predseda vydavateľskej rady </em></strong>

<strong>Branislav Žec</strong>

<strong>Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava</strong>

<strong>branislav.zec@geology.sk</strong>

<strong> </strong>

<strong><em>Vedecký redaktor</em></strong>

<strong>Zoltán Németh</strong>

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

Regionálne centrum Košice

Jesenského 8, 040 01 Košice

zoltan.nemeth@geology.sk

telefón: +421 55 6250043

<strong> </strong>

<strong><em>Členovia redakčnej rady</em></strong>

<strong>KLEMENT FORDINÁL</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava

<strong>ĽUBOMÍR HRAŠKO</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava

<strong>VLASTA JÁNOVÁ</strong>, Ministerstvo životného prostredia SR Bratislava

<strong>PETER MALÍK</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava

<strong>JOZEF MICHALÍK</strong>, Ústav vied o Zemi SAV Bratislava

<strong>ĽUBOMÍR PETRO</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Košice

<strong>DUŠAN PLAŠIENKA</strong>, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

<strong>MARIÁN PUTIŠ</strong>, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

<strong>IGOR SLANINKA</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava

<strong>JÁN SOTÁK</strong>, Ústav vied o Zemi Banská Bystrica

<strong>LADISLAV ŠIMON</strong>, Štátny geologický ústav D. Štúra Bratislava

<strong>PAVEL UHER</strong>, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava

<strong> </strong>

<strong><em>Vydavateľstvo </em></strong>

<em>Vedúci oddelenia vydavateľstva ŠGÚDŠ a propagácie</em>

<strong>Ladislav Martinský</strong>

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava

ladislav.martinsky@geology.sk

telefón: +421 2 54773233

<ol>
<li><strong> Geovedný časopis Mineralia Slovaca publikuje scientometricky hodnotné recenzované pôvodné vedecké články s vysokým citačným potenciálom. V časti „Highlights“, v úvode a v závere príspevku musí autor jasne deklarovať, čím konkrétnym je jeho príspevok prínosný pre rozvoj geovied. Rešeršné štúdie sa publikujú len ojedinele.</strong><strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“2″>
<li>Články na publikovanie (manuskripty) sa do redakcie zasielajú poštou (dva vytlačené exempláre a CD so všetkými súbormi v editovateľnej podobe), alebo e-mailom (editovateľné súbory a kompletná verzia v PDF formáte).</li>
</ol>
<ol start=“3″>
<li><strong> Súčasne s článkom je potrebné redakcii poslať autorské vyhlásenie o originalite textu a obrázkov. Kópie obrázkov z iných publikácií musia byť legalizované získaním práva na publikovanie. Vyhlásenie musí obsahovať meno autora (autorov), akademický titul a trvalé bydlisko. </strong>Články sú licencované v kategórii <strong>CC BY</strong> v <strong>Creative Commons Attribution</strong>. Autori článkov majú možnosť požiadať o licencovanie ich diela aj v inej kategórii.</li>
<li>Rozsah manuskriptu na publikovanie je najviac 25 rukopisných strán (MS Word, Times New Roman, veľkosť písmen 12 bodov, riadkovanie 1,5) vrátane literatúry, obrázkov a vysvetliviek. V prípade veľkého odborného prínosu sú v ojedinelých prípadoch povolené aj dlhšie články.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“5″>
<li>Články sú publikované v angličtine alebo v slovenčine. Články v slovenčine musia obsahovať anglický preklad názvu, abstraktu, kľúčových slov, resumé a popisov k obrázkom a tabuľkám. Články písané v angličtine musia obsahovať slovenské resumé.<strong> </strong></li>
</ol>
<strong>Text</strong><strong> </strong>
<ol>
<li>Úprava textu aj zoznamu literatúry musí korešpondovať so súčasnou úpravou článkov v časopise. Abstrakt stručne sumarizuje článok. Môže mať najviac 200 slov a nemá obsahovať citácie. Počet kľúčových slov je maximálne 6.
Text má mať úvod, charakteristiku (stav) skúmaného problému, použitú metodiku, nové zistenia, ich interpretáciu, diskusiu, záver a zoznam literatúry. Východiskové údaje musia byť zreteľne odlíšené od interpretácií. V texte musia byť odvolávky na všetky použité obrázky a tabuľky.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“2″>
<li>Hierarchiu nadpisov v texte je potrebné vyznačiť ceruzkou na ľavom okraji strany manuskriptu: 1 – najvyššia, 2 – nižšia, 3 – najnižšia.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“3″>
<li>V texte sa uprednostňuje citácia v zátvorke, napr. (Dubčák, 1987; Hrubý et al., 1988), pred formou … podľa Dubčáka (1987).<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“4″>
<li>Pozícia obrázkov a tabuliek v texte sa označí. Nie je vhodné, aby text v editore MS Word obsahoval vložené obrázky, ale náhľadová verzia v pdf ich má obsahovať.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“5″>
<li>Grécke písmená treba identifikovať na ľavom okraji slovom (napr. sigma). Potrebné je odlišovať pomlčku od spojovníka. Symboly, matematické značky, názvy skamenelín a pod., ktoré sa majú vysádzať kurzívou, autor v rukopise podčiarkne vlnovkou.</li>
</ol>
&nbsp;

<strong>Obrázky a tabuľky</strong><strong> </strong>
<ol>
<li>Ilustrácie a tabuľky vysokej kvality bývajú publikované buď <strong>na šírku stĺpca (81 mm), alebo strany (170 mm)</strong>. Optimálna veľkosť písma a čísiel v publikovaných obrázkoch je 2 mm. Články v slovenčine musia mať popisy v obrázkoch a tabuľkách v slovenčine, záhlavie tabuliek a texty pod obrázkami a tabuľkami sú v slovenčine a angličtine. Články v angličtine majú všetky texty v angličtine. <strong>Maximálny rozmer ilustrácie a tabuľky vytlačený v časopise je 170 x 230 mm</strong>. Väčšie (skladané) ilustrácie sú publikované len v ojedinelých prípadoch.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“2″>
<li><strong> Pri počítačovej tvorbe obrázkov odporúčame používať programy s vektorovým zobrazením (Corel Draw, Adobe Illustrator, a pod.). Čiary tzv. vlasovej hrúbky, softvérová alebo rastrová výplň plôch (napr. v Corel Draw) nie sú prípustné.</strong> Výplne v obrázkoch musia pozostávať zo samostatne vysádzaných objektov.<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“3″>
<li>Ilustrácie vrátane fotografií musia obsahovať <strong>grafickú mierku</strong> v centimetrovej či metrovej škále, prípadne sa rozmer zobrazených objektov vyjadrí v popise obrázka. Mapy a profily musia mať aj <strong>azimutálnu orientáciu</strong> a jednotné vysvetlivky, ktoré sa uvedú pri prvom obrázku. Zoskupené obrázky, napr. fotografie a diagramy, sa uvádzajú ako jeden obrázok s jednotlivými časťami označenými písmenami (a, b, c, atď.).<strong> </strong></li>
</ol>
<ol start=“4″>
<li><strong>Pri zasielaní fotografií vo forme počítačových súborov (formáty JPG alebo TIF) sa požaduje rozlíšenie minimálne 600 DPI.</strong></li>
</ol>
<strong>Redakcia si vyhradzuje právo vrátiť autorovi grafické prílohy na opravu po jazykovej úprave, resp. požiadať o ich nahradenie za prílohy v požadovanej kvalite. Publikovanie farebných ilustrácií môže byť spoplatnené.</strong>

&nbsp;

<strong>Literatúra</strong>
<ol>
<li><strong>Minimálne 50 % citácií musí reprezentovať publikácie od roku 2000</strong>. V zozname literatúry sa v abecednom poradí uvádza len literatúra citovaná v danom článku.</li>
<li><strong>Spôsob uvádzania literatúry v zozname literatúry</strong></li>
</ol>
<strong>Knižná publikácia</strong>: GAZDA, L. &amp; ČECH, M., 1988: Paleozoikum medzevského príkrovu. Alfa, Bratislava, 155 s.

<strong>Časopis:</strong> VRBA, P., 1989: Strižné zóny v metapelitoch. Miner. Slov., 21, 135 – 142.

<strong>Zborník:</strong> NÁVESNÝ, D., 1987: Vysokodraselné ryolity. In: Romanov, V. (ed.): Stratiformné ložiská gemerika. Špec. publ. Slov. geol. spol., Košice, 203 – 215.

<strong>Manuskript: </strong>RADVANSKÝ, F., SLIVKA, B., VIKTOR, J. &amp; SRNKA, T., 1985: Žilné ložiská jedľoveckého príkrovu gemerika. Záverečná správa z úlohy SGR-geofyzika. Manuskript. Archív Št. Geol. Úst. D. Štúra, Spišská Nová Ves, 28 s.
<ol start=“3″>
<li>Pri článku viac ako dvoch autorov sa v texte cituje iba prvý autor s dodatkom et al., ale v zozname literatúry sa uvádzajú všetci.</li>
</ol>

Päť desaťročí existencie časopisu možno charakterizovať v štyroch etapách:
<ol>
<li>Založenie geologického časopisu Mineralia Slovaca v 60. rokoch minulého storočia bolo dôsledkom rozvoja geologických disciplín na Slovensku a množstva nových poznatkov získaných geologicko-prieskumnými organizáciami. Založenie časopisu Mineralia Slovaca v roku 1967 iniciovali J. Bartalský, P. Grecula a J. Slávik. Časopis bol spočiatku zastrešovaný n. p. Geologický prieskum. Neskôr sa stal informačným médiom organizácií a ústavov sústredených v Združení vydavateľov časopisu, ktorými boli Slovenský geologický úrad, Slovenská geologická spoločnosť a Geologický prieskum n. p., Inžiniersko-geologický a hydrogeologický podnik Žilina, Slovenské naftové závody Gbely, Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, Geofond Bratislava a Geofyzika Brno. Prvým vedeckým redaktorom bol v intervale rokov 1968-2006 P. Grecula. Medzinárodné uznanie časopisu už od počiatočného obdobia je doložené aj jeho zasielaním do päťdesiatich dvoch krajín sveta v rámci medziknižničnej výmeny.</li>
<li>V rokoch 1992 – 2002 vďaka úsiliu generálneho riaditeľa A. Panáčka pokračovala vo vydávaní časopisu a. s. Geocomplex Bratislava. Členmi Združenia Mineralia Slovaca v tom období boli desať popredných slovenských spolufinancujúcich organizácií.</li>
<li>V roku 2002 ako dôsledok legislatívnych úprav geologické organizácie prestali časopis spolufinancovať. Pre trvalý záujem odbornej geologickej verejnosti, profesijných organizácií a Slovenskej geologickej spoločnosti Slovenská geologická rada rozhodla časopis od 1. januára 2003 začleniť do Vydavateľstva Dionýza Štúra. V roku 2006 sa po P. Greculovi stal vedúcim redaktorom Z. Németh. Podrobnejšie informácie o významných míľnikoch časopisu sú v hodnotiacich príspevkoch P. Greculu (Mineralia Slovaca, 11 (1979), 5, 385–387; 21 (1989), 1, 1–2 a 34 (2002), 5–6, Geovestník, s. 1).</li>
</ol>
Súčasné obdobie časopisu je charakterizované vyspelými informačnými technológiami distribúcie článkov a informácií z nich. Prítomnosť a životaschopnosť časopisu do ďalších rokov charakterizujú úvodné kapitoly tohto textu.

(v súlade s princípmi vydavateľstva Elsevier a COPE – Komisie pre publikačnú etiku)

Recenzovaný geovedný časopis <em>Mineralia Slovaca</em> publikuje <em>pôvodné</em> <em>vedecké články</em> a v prípade vysokého vedeckého prínosu sporadicky aj <em>rešeršné práce</em>. Vydáva ho Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (vydavateľstvo ŠGÚDŠ). <em>Mineralia Slovaca</em> reprezentuje časopis s voľným prístupom k publikovaným článkom vo forme pdf súborov s plnotextovým vyhľadávaním, nachádzajúcim sa na internetovej stránke časopisu.
Časopis striktne dodržiava etické štandardy, záväzné pre všetkých účastníkov publikačného procesu: autorov, redaktorov časopisu, recenzentov, vydavateľa a geovednej komunity. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (vydavateľstvo ŠGÚDŠ) dôsledne dohliada na korektnosť a publikačnú etiku vo všetkých fázach publikačnej činnosti.
<ol>
<li><strong> Publikácia a autorstvo</strong></li>
</ol>
Publikovanie článkov v časopise <em>Mineralia Slovaca</em> je odzrkadlením vedeckej tvorivosti autorov a inštitúcií podporujúcich daný výskum. Predložením manuskriptu na publikovanie <strong>autori vyjadrujú svoj súhlas s dodržiavaním štandardov etického správania,</strong> ktoré platia v časopise <em>Mineralia Slovaca</em> a plne korešpondujú s princípmi definovanými vo vydavateľstve Elsevier a Komisiou pre publikačnú etiku (COPE).
<strong>Autorstvo článku</strong> je limitované na osoby, ktoré v danom článku významne prispeli ku koncepcii riešenia, pri získavaní primárnych údajov, realizácii výskumu a/alebo interpretácii výsledkov. Všetci riešitelia uvedeného príspevku by mali byť zaradení do pozície <strong>spoluautorov</strong>. Ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili na prácach v niektorých podstatných aspektoch výskumného projektu, by mali byť uvedení ako <strong>prispievatelia</strong>. Prvý autor príspevku zabezpečuje, aby všetci spoluautori príspevku boli uvedení v zozname autorov článku a aby videli a odsúhlasili finálnu verziu článku a súhlasili s jej publikovaním.
V publikovaných článkoch musí byť jednoznačne uvedené, <strong>kto financoval výskum, ktorého výsledky sú publikované v článku.</strong> V časopise <em>Mineralia Slovaca</em> sa táto informácia zvyčajne uvádza v <em>Poďakovaní</em> v závere článku.
Pri predložení manuskriptu na publikovanie by autori mali informovať vydavateľa o prípadných finančných alebo iných podstatných <strong>konfliktoch záujmov,</strong> ktoré mohli ovplyvniť výsledky alebo ich interpretáciu v danom manuskripte. Informácia o potenciálnych konfliktoch záujmov by mala byť dostupná v počiatočnom štádiu publikačného procesu.
Autori článkov sumarizujúcich výsledky originálneho výskumu by mali prezentovať presný popis vykonanej práce a objektívne diskutovať o jej význame. Článok by mal obsahovať dostatočné množstvo detailov a citácií, ktoré by <strong>umožnili iným bádateľom zopakovať jednotlivé výskumné kroky.</strong>
<em>Pôvodné články</em> a tiež <em>rešeršné články</em>, ktoré sa v časopise sporadicky publikujú, by mali byť pri poskytovaní informácií presné a objektívne. <strong>Plagiátorstvo, nekorektné údaje alebo vedomé nepresné informácie sú neetické a neakceptovateľné.</strong> Od autorov sa môže požadovať, aby predložili primárnu dokumentáciu pôvodného bádania súvisiacu s manuskriptom predloženým na recenziu. Dokonca aj po publikovaní článku sa od autorov vyžaduje, aby zachovávali primárnu dokumentáciu primerane dlhý čas z dôvodu možného neskoršieho obvinenia z plagiátorstva či neetického správania a kvôli potrebe obhájiť existenciu a pravdivosť údajov.
Autori sú povinní uviesť <strong>v písomnom vyhlásení,</strong> že poskytli na publikovanie výsledky vlastného originálneho výskumu, a v prípade, ak prevzali časť práce alebo výňatky textu iných autorov, <strong>že korektne ich prácu citovali a nachádza sa v zozname použitej literatúry. Akákoľvek forma plagiátorstva reprezentuje neetické konanie a je neakceptovateľná.</strong>
Autori by nemali publikovať manuskripty opisujúce výsledky toho istého výskumu vo viacerých časopisoch alebo primárnych publikáciách. <strong>Odoslanie toho istého manuskriptu do viac ako jedného časopisu sa považuje za neetické správanie a je neakceptovateľné.</strong> Ak sú v manuskripte použité podstatné údaje, ktoré už boli publikované, autori a redaktori pôvodnej publikácie musia súhlasiť s ich opätovnou implementáciou v ďalšej publikácii. Pôvodná publikácia musí byť v takejto následnej publikácii <strong>korektne citovaná.</strong>
<strong>Kritika inej publikovanej práce</strong> môže byť publikovaná len v prípade, ak redaktori časopisu nemajú presvedčivé dôvody, aby tomu zabránili. Štúdie, ktoré spochybňujú predchádzajúce práce publikované v tomto časopise alebo iných časopisoch, musia byť napísané kultivovaným spôsobom. Redaktori by mali požiadať autorov kritizovanej práce o stanovisko. Autorom kritizovaného materiálu sa poskytne príležitosť na vyjadrenie. Povolené sú aj štúdie poskytujúce negatívne výsledky.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že kópie článku distribuované kolegom alebo na iné miesta (<em>Mineralia Slovaca</em> je časopis s voľným prístupom k publikovaným článkom) sa musia distribuovať v takej podobe, v akej sa vyskytujú v časopise, bez pridania akýchkoľvek úprav alebo korektúr.
<ol start=“2″>
<li><strong> Povinnosti autorov</strong></li>
</ol>
Ak je autorov manuskriptu viac, očakáva sa, že všetci výraznou mierou prispeli k výsledkom primárneho výskumu. Komunikáciu autorov s redaktorom/redaktormi a po publikovaní článku komunikáciu autorov s geovednou komunitou zabezpečuje <strong>korešpondujúci autor.</strong> Nie je nevyhnutné, aby korešpondujúci autor bol súčasne prvým autorom článku, ale musí byť do tejto pozície delegovaný prvým autorom článku. V procese recenzovania sa vyžaduje participácia všetkých autorov, a to aj napriek tomu, že komunikáciu s redaktorom/redaktormi zabezpečuje korešpondujúci autor.
Vyhlásenie, že <strong>všetky údaje prezentované v článku sú reálne a autentické,</strong> podpisuje prvý autor predloženého manuskriptu s osobnou garanciou prínosu všetkých autorov.
Ak súčasťou výskumu, ktorého výsledky sú obsiahnuté v manuskripte, sú chemikálie, postupy a zariadenia, s ktorých používaním môžu byť <strong>spojené riziká</strong>, autor(i) musia tieto riziká v manuskripte jasne identifikovať.
V procese recenzovania sa požaduje účasť všetkých autorov, ktorí realizujú korektúru a odstraňovanie chýb zistených počas redakčného spracovania pripravovaného článku.
Ak autor zistí podstatnú chybu alebo nepresnosť vo svojej už publikovanej práci, je jeho povinnosťou bezodkladne na to upozorniť redaktora časopisu alebo vydavateľa a spolupracovať na oprave článku formou publikovania errát. Ak sa redaktor alebo vydavateľ dozvie od tretej osoby, že publikovaná práca obsahuje podstatnú chybu, je povinnosťou autorov urýchlene chybu opraviť a dodať erráta na publikovanie, alebo poskytnúť dôkaz redaktorovi o korektnosti pôvodného článku.
<ol start=“3″>
<li><strong> Povinnosti recenzentov</strong></li>
</ol>
Úlohou recenzentov je objektívnou a včasnou recenziou prispieť do rozhodovacieho procesu o publikovaní konkrétnych článkov v časopise, ako aj zlepšovanie kvality recenzovaných článkov.
Každý rukopis odoslaný na recenziu je <strong>dôverným dokumentom</strong>. Redaktor ani iný pracovník redakcie nesmie poskytnúť žiadne informácie o predloženom manuskripte ďalším osobám, s výnimkou korešpondujúceho autora, recenzentov a potenciálnych recenzentov a v prípade potreby aj odborníkov oslovených redakciou a vydavateľa. <strong>Rukopis sa zasiela dvom recenzentom, ktorí ostávajú pre autorov trvale utajení.</strong> Jedinou výnimkou je situácia, keď recenzent požaduje, aby jeho identita bola známa. Výber vhodných recenzentov vykonáva vedecký redaktor časopisu alebo na základe jeho požiadania konkrétni členovia redakčnej rady, ktorí sú odborníkmi v danej geovednej problematike. Recenzovaný manuskript nesmie byť dodaný na nahliadnutie iným osobám, ani sa nesmie o ňom diskutovať s inými osobami. Výnimkou sú osoby schválené vedeckým redaktorom. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie, aby bola recenzia objektívna. <strong>Recenzenti by mali byť bez konfliktu záujmov, pokiaľ ide o zrealizovaný výskum, autorov a/alebo financovanie výskumu.</strong>
Ak sa oslovený recenzent necíti kvalifikovaný na posúdenie konkrétneho výskumu obsiahnutého v manuskripte alebo vie, že dodanie recenzie v požadovanom termíne nebude možné, je potrebné, aby to oznámil vedeckému redaktorovi, ktorý osloví iného recenzenta.
Neuverejnený materiál, s ktorým sa recenzent oboznámil v rámci recenzovania, nesmie použiť pri svojom výskume bez výslovného písomného súhlasu autora. Informácie alebo myšlienky autorov, s ktorými sa recenzent oboznámil pri recenzovaní, sú dôverné a recenzent ich nesmie použiť na svoj osobný prospech.
Osobná kritika autora ktorýmkoľvek recenzentom je nevhodná. Recenzenti by mali podporiť svoje názory jasnými argumentmi, ako aj <strong>poukázaním na publikované relevantné práce, ak nie sú uvedené v manuskripte.</strong>
<strong>V prípade námietok autora (autorov) proti niektorému vyhláseniu v recenzii</strong> má časopis <em>Mineralia Slovaca</em> definovaný mechanizmus, akým spôsobom môžu autori namietať proti konkrétnemu vyjadreniu recenzenta alebo redakčnej rady. Autori majú možnosť zaslať svoje námietky vedeckému redaktorovi časopisu. Finálne rozhodnutie o akceptovaní námietky bude závisieť od argumentov oboch strán, alebo ho posúdia konkrétni členovia redakčnej rady, ktorí sú špecialistami v diskutovanej vedeckej problematike.
<ol start=“4″>
<li><strong> Povinnosti redakcie</strong></li>
</ol>
Redaktori neustále zlepšujú časopis zabezpečovaním kvality zverejňovaného materiálu a udržiavaním vysokej úrovne vedeckej komplexnosti. Články publikované v časopise neodrážajú komerčné vplyvy.
Redaktori majú <strong>plnú zodpovednosť a právomoc odmietnuť/prijať manuskript na publikovanie.</strong> Toto rozhodnutie by malo byť založené na vysokej istote o dôležitosti, originalite a zrozumiteľnosti rukopisu a relevantnosti jeho obsahu z pohľadu publikačného zámeru časopisu. Striktne sa vyžaduje, aby <strong>redaktori nemali konflikt záujmov v prípade manuskriptov, ktoré prijmú/odmietnu na publikovanie.</strong>
Redaktori musia zachovávať anonymitu recenzentov a rýchlo reagovať na sťažnosti. V prípade potreby musia byť ochotní vykonávať opravy, reagovať na odvolania, podávať vysvetlenia či prípadné ospravedlnenia.
Redaktori majú povinnosť konať, ak majú podozrenie na pochybenie. Táto povinnosť sa vzťahuje na publikované aj nepublikované články. Kedykoľvek sa zistí principiálna nepresnosť, zavádzajúce vyhlásenie alebo skreslená správa, náprava sa musí zrealizovať okamžite a s adekvátnou účinnosťou. V prípade, ak sa po adekvátnom prešetrení zistia nepravdivé údaje, musia sa odstrániť. Na ich odstránenie musia byť upozornení čitatelia aj indexačné systémy.
Vzťah jednotlivých redaktorov k vydavateľstvu ŠGÚDŠ vydávajúcemu časopis <em>Mineralia Slovaca</em> je založený na princípe redakčnej nezávislosti. <strong>Rozhodnutie redaktorov o vhodnosti jednotlivých článkov na publikovanie je založené výlučne na kvalite a vedeckej profilácii doručeného materiálu, ktorá musí korešpondovať s obsahom časopisu.</strong>
<ol start=“5″>
<li><strong> Publikačná etika</strong></li>
</ol>
Vydavateľstvo ŠGÚDŠ vydávajúce časopis <em>Mineralia Slovaca</em> garantuje dodržiavanie etických zásad v zmysle uvedených štandardov. Monitoring a dodržiavanie publikačnej etiky je prioritnou povinnosťou redakčnej rady <em>Mineralia Slovaca</em> a vydavateľstva ŠGÚDŠ. <strong>Vynakladá sa maximálne úsilie, aby sa zachovala integrita vedeckého prejavu, a zabraňuje sa tomu, aby komerčné záujmy poškodzovali intelektuálne a etické štandardy.</strong> Články sa hodnotia a akceptujú vyslovene z vedeckého hľadiska, bez komerčného pozadia. Maximálne úsilie sa vynakladá na odstránenie plagiátorstva a nečestného konania pri poskytovaní údajov.
Nevhodné a neetické správanie môže byť identifikované kedykoľvek a kýmkoľvek, s následným upozornením redaktorov a vydavateľstva ŠGÚDŠ. Ak niekto informuje redaktora alebo vydavateľa o takomto konaní, je povinný predložiť na iniciovanie vyšetrovania dostatočné informácie a dôkazy. Všetky obvinenia sa budú brať vážne a korektne, kým sa nedosiahne úspešné rozhodnutie o prípade alebo jeho uzavretie.
<strong>Menšie pochybenia</strong> sa môžu riešiť bez potreby angažovanosti väčšieho množstva ľudí. V každom prípade by mal mať autor možnosť reagovať na akékoľvek obvinenie. <strong>Vážne pochybenia</strong> sa budú riešiť viacerými spôsobmi: 1. informovanie autora alebo recenzenta, kde sa zistilo nepochopenie alebo zlá aplikácia akceptovateľných štandardov; 2. ostrejšie formulovaný list autorovi alebo recenzentovi týkajúci sa pochybenia a vystríhajúci proti takémuto konaniu v budúcnosti; 3. publikovanie formálneho upozornenia týkajúceho sa pochybenia; 4. publikovanie redakčnej poznámky, detailne sa zaoberajúcej pochybením; 5. formálne odstránenie publikácie z časopisu, spojené s informovaním abstraktačných a indexačných systémov, ako aj čitateľskej verejnosti; 6. uloženie formálneho embarga na príspevky daného autora počas konkrétneho obdobia.