Úvod
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (ďalej ako ŠGÚDŠ), ako rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, rieši v období 2018-2023 geologickú úlohu „Identifikácia, registrácia a inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií“. Projekt geologickej úlohy bol vypracovaný na základe výzvy OPKZP-PO3-SC312-2017-37, zverejnenej 28.12.2017 a je v súlade s koncepčným dokumentom Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík (2014 – 2020), ktorý určuje rámcové úlohy a opatrenia na postupné znižovanie zosuvných rizík súvisiacich s povodňami. Geologická úloha je riešená v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia, Prioritná os 3: „Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy“, investičná priorita 3.1 „Podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečiť predchádzanie vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof“, špecifický cieľ 3.1.2: „Zvýšenie účinnosti preventívnych a adaptačných opatrení na elimináciu environmentálnych rizík (okrem protipovodňových opatrení)“. Špecifický cieľ je zameraný na riešenie sekundárnych problémov spôsobených prejavmi zmeny klímy, konkrétne na riziká spojené s výdatnými dažďami, ktoré môžu spôsobovať okrem vzniku povodní aj aktivizáciu zosuvov, ktoré sa objavujú čoraz častejšie na územiach, ktoré nimi v minulosti neboli postihnuté.
Cieľ geologickej úlohy
Primárnym cieľom je zlepšenie prevencie zosuvných rizík definovaním zosuvného hazardu v geologickom prostredí budovanom horninami, ktoré patria medzi najviac náchylné na zosúvanie v rámci Slovenskej republiky.
Uvedené územie zahrňuje zosuvmi ohrozené pohoria Biele Karpaty a Javorníky, budované flyšovými horninami a časti pohorí Vtáčnik, Slanské vrchy – západ a priľahlá časť Košickej kotliny, budované vulkanickými horninami a neogénnymi sedimentmi a Vihorlatské vrchy – severná časť, budované vulkanickými horninami a flyšovými sedimentmi.
Čiastkové ciele geologickej úlohy:
− zabezpečiť inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach;
− zabezpečiť registráciu nových svahových deformácií, resp. tých, ktoré neboli doteraz identifikované predchádzajúcimi prieskumami;
− aktualizovať a sprístupňovať register svahových deformácií;
− inovovať systém identifikácie a registrácie svahových deformácií s využitím najmodernejších technológií detekcie a záznamu;
− viesť a dopĺňať zoznam havarijných zosuvných lokalít na základe hlásení obcí;
− zabezpečiť podmienky pre elektronický systém hlásenia svahových deformácií;
− zabezpečiť zlepšenie on-line prístupu k informáciám o stave problematiky zosuvného hazardu;
− zabezpečiť využívanie registra svahových deformácií príslušnými orgánmi verejnej správy a odbornými organizáciami;
− zabezpečiť transformáciu záznamov o priestorovom rozšírení svahových deformácií do väčších mapových mierok (1 : 10 000) vhodných pre proces územnoplánovacieho rozhodovania, s možnosťou vizualizácie až na úrovni mierky máp katastra;
− sprístupňovať mapy svahových deformácií.
Geologická úloha nadväzuje na predchádzajúce geologické úlohy:
- „Inžinierskogeologické mapovanie svahových deformácií v najohrozenejších územiach flyšového pásma v M 1 : 10 000“, ktorú riešila spoločnosť GEO Slovakia, s. r. o. s ďalšími kooperujúcimi organizáciami, vrátane ŠGÚDŠ (Grman et al., 2011). Išlo o územia vnútrokarpatského paleogénu v oblasti Podtatranskej a Hornádskej kotliny a Šarišskej vrchoviny na východnom Slovensku, Oravskú a Kysuckú vrchovinu na severnom Slovensku. Z územia Vonkajšieho flyša išlo o Turzovskú vrchovinu a Javorníky na sz. Slovensku a o najsevernejší cíp Oravských Beskýd.
2. „Registrácia, zhodnotenie a protihavarijné opatrenia na novovzniknutých svahových deformáciách v roku 2010 v Prešovskom a Košickom kraji“ (Liščák et al., 2010; výsledkom uvedenej registrácie bolo 577 novo zaregistrovaných zosuvov v Prešovskom a Košickom kraji) a reaguje na vývoj po roku 2010, kedy pracovníci ŠGÚDŠ vykonávali obhliadky a registráciu viac ako 100 spravidla havarijných zosuvov nahlásených predstaviteľmi samospráv obcí, či občanmi (2011 – 22 svahových porúch; 2012 – 2; 2013 – 18; 2014 – 14, udalosť vo Vrátnej však pozostávala z niekoľkých desiatok zosuvov a hlinito-kamenitých prúdov; 2015 – 4; 2016 – 12; 2017 – 12 porúch, 2018 10 svahových porúch).