DIONÝZ ŠTÚR – Život a dielo

Dionýz Štúr (1827 – 1893)

V druhej polovici 19. storočia sa vo vedeckých kruhoch stalo neprehliadnuteľným meno jedného z najvýznamnejších Slovákov. Prírodovedca, ktorý svojimi vynikajúcimi výsledkami v oblasti geológie, fytopaleontológie a botaniky vytýčil smer novodobého výskumu v strednej Európe. Dňa 2. apríla 1827 sa v Beckove Johane Riznerovej a Jozefovi Štúrovi narodil syn, ktorý bol pokrstený na mená Dionysius, Rudolphus, Josephus. Neskôr sa v Európe, ale i vo svete preslávil pod menom DIONÝZ ŠTÚR.
Jeho rodičia, ako učitelia často meniaci svoje pôsobisko, sa rok po narodení Dinka, ako ho s láskou volali celý život, presťahovali do Vrbového a odtiaľ do Modry. Študoval na lýceu v Bratislave a neskôr prestúpil do modranského gymnázia. V  súvislosti s prestupom je pri jeho mene v školskej knihe uvedený zápis „ignobilis“ – značiaci neurodzený pôvod. Nepochádzal teda zo zemianskeho rodu, ako sa mylne tvrdilo. V  roku 1844 sa zapísal na viedenskú polytechniku, kde navštevoval prednášky z matematiky, fyziky a chémie. Pod vplyvom nových poznatkov sa v rodičovskom dome pokúsil vzlietnuť na „lietajúcom aparáte“ vlastnoručne zostrojenom z doštičiek a iného materiálu. Skončil s krvácajúcim nosom a vraj aj s vytknutou rukou. Zaujali ho však prednášky botanika prof. Štefana Endlichera a prof. Wilhelma Haidingera, významného mineralóga tej doby. Ich vplyv na orientovanie životnej dráhy nadaného študenta na prírodné vedy bol rozhodujúci.

O chudobnom pôvode usilovného slovenského chlapca nadšeného prírodnými vedami sa dozvedel aj Haidinger. Ako riaditeľ Múzea c. k . Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo, pracovitého mladíka od roku 1846 za honorár zamestnal. V  roku 1847 Štúr dostal štipendium na Banskú akadémiu vo vtedajšom európskom centre baníctva a vedy, v Banskej Štiavnici. V  roku 1849 bol vo Viedni založený Ríšsky geologický ústav, ktorého riaditeľom sa stal prof. Heidinger. Ten, pamätajúc si talentovaného študenta, poveril svojho asistenta, prof. Františka Hauera, inak Štúrovho priateľa, aby ho pozval. A   tak po absolutóriu akadémie Dionýz Štúr 15. mája v roku 1850 vstúpil do geologického ústavu, aby z neho, po 42 rokoch, 5 mesiacoch a 15 dňoch, z postu riaditeľa s najvyššími poctami odišiel do výslužby.

Rodný dom Dionýza Štúra v Beckove

Zlatá medaila z londýnskej svetovej výstavy z roku 1862

Prehľadná geologická mapa bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie

JarmilaJarna

Jarmila Jarná (chudôbka), ktorej rozšírenie študoval Dionýz Štúr

Štúr vo svojom celoživotnom bádaní vzácne spojil vedecké skúmanie neživej i živej prírody. Popri namáhavých geologických terénnych túrach sa venoval aj rastlinám. Odhalil súvislosť medzi rozšírením rastlinstva a geologickým podkladom, ale aj premenlivosť rastlinných druhov podľa ich životných podmienok. Jeho dielo UEBER DER EINFLUSS DES BODENS AUF DIE VERTHEILUNG DER PFLANZEN (1856) vyšlo dva roky pred Darwinovým „O vývoji druhov.“ Okrem toho počas 11-tich rokov neúnavných zberov popri terénnej práci geológa zostavil najúplnejšiu zbierku na svete rastlinky s, pre Štúrov skromný pôvod symbolickým menom, Draba verna – Jarmila (chudôbka) jarná. Monografiou o drabách sa stal členom moskovskej a francúzskej prírodovednej spoločnosti.
Aj keď sa zaradil medzi významných botanikov, predsa len tažiskom jeho práce bola geológia a paleontológia. Už ako 20-ročný publikoval vo Viedni svoju prvú vedeckú prácu GEOGNOSTISCHE UNTERSUCHUNGEN IN DER GEGEND VON PRESSBURG UND MODERN o geologickom výskume okolia Bratislavy a Modry. Terénne výskumy absolvoval v okolí Viedne, Tábora, Ľvova, na Morave, v Štajersku, Korutánsku, Tirolsku, Chorvátsku, Taliansku, Sedmohradsku a v povodí Dnestra. Jeho obrovská práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Ním zostaveným geologickým mapám bola v máji 1862, na Svetovej výstave v Londýne, udelená zlatá medaila.

Štúr nemohol obísť ani územie Slovenska. S  praktickými skúsenosťami z východných Álp vykonal prvé systematické mapovanie väčšej časti Slovenska a položil základy geológie Západných Karpát. Postupne spracovával jednotlivé pohoria spolu s priľahlými oblasťami – Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, povodie Váhu a Nitry, Javorníky, Kysucká vrchovina, Považský Inovec, Strážovská hornatina, Veľká a Malá Fatra, Oravská Magura, Chočské pohorie, Nízke a Vysoké Tatry a Spišsko-gemerské rudohorie.

Geologický profil: Praznov, Prenčín, Domaniža z práce o povodí Váhu a Nitry

Geologický profil Rozsutca a okolia podľa D. Štúra

Prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie uviedol keuper, lunzské, reingrabenské a grestenské vrstvy. Je tvorcom základov stratigrafie nesmierne zložitého bradlového pásma. Podľa vlastných paleontologických nálezov v bradlovom pásme na Považí vymedzil oddelenia strednej (doger) a vrchnej jury (malm). Prvý určil strednú kriedu na Považí aj na Orave. Zaviedol mnohé názvy, ktoré používame v odborných prácach dodnes: púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, praznovské vrstvy, súlovské zlepence a iné.

Štúrove kresby skamenelých ramenonožcov

Štúrov príspevok k poznaniu skamenelých odtlačkov flóry sladkovodných kremencov (po kliknutí na obrázok sa zobrazí zväčšený náhľad)

Poznatky z krasových útvarov v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku, využil aj pri geologickom opise občasného prameňa Stratená v Slovenskom krase. Mimochodom Štúrova krasová terminológia, pri ktorej preberal názvy od miestnych obyvateľov Balkánu, platí dodnes nielen u nás, ale aj vo svete.

Prvá strana práce „Ztratená“ v matičnom Letopise

Dve Štúrove kresby žriedla v Stratenej

Fotografia prameňa v Stratenej

Dionýz Štúr napísal vyše 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv. Všetky sú veľmi cenné, ale predsa len osobitné miesto zaujíma v jeho tvorbe 49 prác dotýkajúcich sa nášho územia. A nielen kvôli priekopníckym vedeckým počinom na poli geologickom. Hoci sú publikácie písané vo vtedajšom úradnom jazyku nemčine, vždy píše o Slovensku ako o svojej vlasti a o jej obyvateľoch ako o svojich krajanoch. Ich autor bol statočný národovec, ktorý aj napriek vysokému spoločenskému postaveniu štátneho úradníka vo Viedni neváhal podpísať v roku 1861 Memorandum národa slovenského uhorskému snemu.

Medzi jeho najvýznamnejšie práce podrobne sa zaoberajúce územím Slovenska patria:

  • GEOLOGISCHE ÜBERSICHTSAUFNAHME DES WASSERGEBIETES DER WAAG UND NEUTRA (1860)
  • BEITRÄGE ZUR KENNTNISS DER FLORA, DER SÜSSWASERQUARZE, DER CONGERIEN- UND CERITHIEN- SCHICHTEN IM WIENER UND UNGARISCHEN BECKEN (1867)
  • BERICHTE ÜBER DIE GEOLOGISCHE AUFNAHME IM OBEREN WAAG- UND GRAN-THALE (1868)
  • BERICHT ÜBER DIE GEOLOGISCHE AUFNAHME DER UMGEBUNGEN VON SCHMÖLLNITZ UND GÖLLNITZ (1869)

Štúdiu GEOLOGICKO-GEOGRAFICKÁ OSNOVA POLOHOPISU SLOVENSKA (1862), vydanú v časopise Sokol však z prozaických dôvodov napísal po slovensky. Zverejnil ju ako počiatočný príspevok k slovenskému vydaniu zemevidu (mapy) Slovenska. Okrem zemepisného rozdelenia slovenských pohorí a vodopisných pomerov prekrásnymi slovami vyjadril pocity geológa vracajúceho sa po prechodení tažkých terénov domov:

„Sotvaj si naši krajania drahí – vracajúc sa napríklad z neznámej Viedne domov, do tých milých krajov našich, ku príkladu do Turca, pomysleli: čo toho môže byť za príčina, že sa jim srdcia radosťou zatriasly, keď z vrchu Ž i a r a široko daleko rozprestrený, horami ovenčený – trebars už hádam aj sňahom ako cukrom posipaný – Turiec svoj zazreli? T á   z n á m o s ť, že tam pod tou vysokou do neba vyšinutou holou, pri tej sivej skale, za tým hájom červeným, tam kde sa tie dva potôčky schádzajú, sa to miestečko nachodí, na ktorom jích dom, majetok, rodinka milá, i priatelia drahí jestvujú; tá známosť vravím, v ňadrách pocestných našich tú túžbu srdečnú zobudila, tam na tom miestočku sa čím skôr ocitnúť a sa v náručí milých svojich nachodiť.“

Časopis Sokol so Štúrovou štúdiou o polohopise Slovenska a dobovými ilustráciami slovenskej krajiny

List francúzskeho geológa Joachima Barrandeho (po ktorom je nazvaná časť českého masívu medzi Prahou a Plzňou ako Barrandién) Štúrovi

O Štúrovej genialite svedčí nielen jeho práca ale aj bohatá korešpondencia i osobné kontakty s významnými európskymi vedcami tej doby, medzi ktorých napr. patrili botanici L. Haynald, T. Kotschy, E. Boissier, A. de Candoll, Ch. Stevens, A. Neilreich, E. Purkyňe, F. Unger, A. Bertolini, prírodovedci H. G. Bron, O. Heer, Ch. Darwin, J. D. Hooker, J. Klvan, geológovia a paleontológovia Ch. Lyell, R. I. Murchison, J. Kunšt, O. Reistmantl, J. Barrande, J. Krejčí, W. Haidinger, F. Hauer, H. Wolf, K. Paters, M. Lippold, A. Frič, zemepisec J. Palacký a iní.
Pre nás sú dôležité jeho kontakty s vtedajšími významnými slovenskými literárnymi a vedeckými pracovníkmi a verejnými činiteľmi. Patrili medzi nich lekár, vedec a spisovateľ G. K. Zechenter-Laskomerský, zoológ a entomológ L. Doležal, botanik J. L. Holuby, prírodovedec a maliar J. B. Klemens, hudobník a zberateľ slovenských piesní L. Reuss, politik a predseda Matice slovenskej V. P. Tóth, národní buditelia J. M. Hurban a K. Kuzmány, spisovateľ J. Kaličiak a mnohí osobní priatelia.
Štúr bol, vďaka svojim pracovným aktivitám a bohatej publikačnej činnosti, členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Moskve, Paríži, Benátkach, geologického ústavu v Londýne, Drážďanoch, Bruseli a ďalších.
Nesmierne pracovné úsilie venované zostavovaniu geologických máp a vedeckým výskumom bolo ocenené aj funkčným postupom. V roku 1863 bol vymenovaný za sekčného geológa, v roku 1867 za banského radcu a v roku 1873 povýšený na šéfgeológa. V roku 1877 bol poverený funkciou zástupcu riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu a v roku 1879 mu udelili titul hlavného banského radcu. V roku 1885 bol Dionýz Štúr, ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska, vymenovaný za riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. V histórii viedenského geologického ústavu sa už nikdy takéto niečo nezopakovalo, na jeho čele stáli vždy iba Rakúšania. V roku 1889 dostal Štúr najvyššiu možnú úradnú hodnosť, titul dvorného radcu. Koncom roka 1892 sužovaný reumatizmom a postupujúcou chorobou srdca, ako následkami tažkých terénnych prác, požiadal o penzionovanie. 1. novembra odišiel z ústavu do dôchodku vyznamenaný rytierskym krížom rádu Leopolda.

Zaslúženého oddychu si dlho neužil. Už necelý rok na to 25. septembra 1893 píše jeho starostlivá manželka Zechenterovi o zarmucujúcom stave a obavách o „môjho predobrého manžela, môjho Šturdiho.“ Dionýz Štúr zomrel v pondelok 9. októbra 1893 vo Viedni, kde je aj pochovaný. Nikdy nezabudol na skromné pomery z ktorých pochádzal a vediac čo je bieda, zanechal v závete základinu 15 000 zlatých pre chudobných študentov, ktorí študovali prírodné vedy aspoň s dobrým prospechom.
Navždy zostane v histórii Slovákov ako symbol skromného ale geniálneho vedca, národovca, veľkého priateľa, propagátora a podporovateľa slovenského ľudu…

     „T á   z n á m o s ť o svojej otčine, o jej vodách čerstvých, zdravých, bystrých, mohútnych, liečivých a vrelých, – o jej horách neoceniteľných a jich bohatstve podzemnom, – o jej holách sňažných, úbočiach pašo-vonných, – o jej rovinách úrodných, – o jej povetrí čistom a zdravom, – táto známosť vzbudí, rozhorlí a chová lásku nie len jednotlivca k otčine, k domovu, ale aj lásku celého národa k tomu okoliu, ktoré od pradedov slávnych zdedené býva.“

Pamätná tabuľa na rodnom dome Dionýza Štúra v Beckove (text na tabuli: V tomto dome sa narodil Dionýz Štúr * 2. IV. 1827 – + 9. X. 1893 slovenský geológ, paleontológ a botanik svetového mena, riaditeľ Rížskeho geologického ústavu vo Viedni. Vybudoval základy vedeckého geologického výskumu Slovenska

Odhalenie pamätnej tabule na rodnom dome Dionýza Štúra v Beckove (sprava akad. J. Koutek, akad. R. Kettner, v pozadí prof. J. Kamenický, dr. Ľ. Ivan, dr. V. Gašparíková, dr. J. Gašparik, miestny učiteľ obce Beckov, v pozadí vľavo prof. V. Zorkovský)

Niet vhodnejšieho mena na pomenovanie najvýznamnejšej geologickej ustanovizne Slovenska, ako je meno Dionýza Štúra. Stalo sa tak v deň 60-teho výročia jeho smrti, keď bol 9. októbra 1953 jeho menom pomenovaný Geologický ústav v Mlynskej doline v Bratislave. Jeho meno nesie aj medaila Slovenskej akadémie vied udeľovaná za vynikajúce vedecké práce v prírodných vedách.

Slávnostné otvorenie novej budovy Geologického ústavu (9. X. 1953), ktorý súčastne na počesť veľkého vedca a národovca Dionýza Štúra – zakladateľa slovenskej geológie – pomenovali jeho menom.

Alexander Nagy

     Na záver Vám ponúkame zoznam najzaujímavejších publikácií, ktoré v prípade Vášho záujmu poodhalia podrobnosti o jeho živote a diele.
     Tu si pokladáme za dôležité poznamenať, že najväčším protagonistom pamäti Dionýza Štúra bol RNDr. Ľudovít Ivan, CSc., náš dlhoročný pracovník a zároveň vtedajší riaditeľ ústavu. Pričinil sa najväčšou mierou o jeho popularizáciu a o pomenovanie nášho geologického ústavu jeho menom.

  • ANDRUSOV, D., 1950: Dionýz Štúr, slávny slovenský geológ. In: Zpráva o činnosti mineralogicko-geologickej sekcie Slov. prírodoved. Spol. v r. 1946-1949. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 1, 2-3-4, 261-264
  • AUGUSTA, J., 1953: Účast Dionýza Štúra na stratigrafickém výzkumu permokarbonu kamenouhelné pánve rosicko-oslavanské. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 4, 1-2, 77-81
  • BITTNER, a ., 1894: Zur neueren Literatur der alpinen Trias. Jb. k .-Kön. Geol. Reichssanst, Wien, 44, 3, 233-380
  • FLOREK, P., 1927: Dionýz Štúr (1827-1927). Sbor. Muz. slov. Spoloc., Martin, 21, 3-6
  • FUSÁN, o ., 1953: Práce D. Štúra o Spišsko-gemerskom rudohorí. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 4, 1-2, 73-75
  • FUSÁN, o . & SCHIDLAY, E., 1960: Význam diela Dionýza Štúra. In: Práce Dionýza Štúra. Vybrané state. Vydav. Slov Akad. Vied, Bratislava, 7-14
  • FUSÁN, o . (ED.) ET. AL. 1960: Práce Dionýza Štúra. Vybrané state. Vydav. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 7-553
  • FUTÁK, J. & DOMIN, k ., 1960: Bibliografia k flóre CSR do roku 1952. Bratislava, Vydav. Slov. Akad. Vied, 7-570
  • HAUER, F. R., 1869: Geologische Uebersichtskarte der Österreichisch-ungarische Monarchie. Blatt III., Westkarpaten. Jb. k .-Kön. Geol. Reichssanst, Wien, 19, 4, 485-566
  • IVAN, L., 1953: Práca a život Dionýza Štúra. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 4, 1-2, 3-48
  • IVAN, L., 1981: K stopätdesiatemu výročiu narodenia Dionýza Štúra. In Herčko, i . et al. 1981: z dejín geologických vied na Slovensku. Vyd. Osveta, Martin, 192-210
  • IVAN, L. & NOVÝ, J. M., 1954: Dionýz Štúr. Život a dielo. Vyd. Osveta, Martin, 3-86
  • IVAN, L. & NOVÝ, J. M., 1976: Dionýz Štúr – bohatier vedy. Vyd. Mladé letá, Ed. Náš človek vo svete. Bratislava, 3-141
  • JAHN, J., 1894: Diviš (Dionys) Štúr. Obraz životopisný. Čas. Prum. Chem, Praha, 4, 1-5
  • KETTNER, R., 1927: Slovenský geológ Dionýz Štúr, jeho život a dielo. Čas. Uč. Spol. Šafaříkovy, Bratislava, 1, 153-164
  • KOLIHA, J., 1919: Bibliografie Slovenska. (Geologie, mineralogie, petrografie, hornictví, hutnictví, geomorgologie a pod.). Knih. Čes. společ. zemevedné, Praha, 9, 1-65
  • MAHEL, M., 1953: Zhodnotenie hlavných prác D. Štúra v centrálnych pásmach Západných Karpát. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 4, 1-2, 49-58
  • MALÍK, P. 1993: Dionýz Štúr – geológ, botanik a vlastenec. Min. Slovaca, Bratislava, 5, 25, Geovestník, 18-19
  • MIKO, o . & SAMUEL, o ., 1993: Bibliografia Dionýza Štúra – práce z územia Slovenska. Geol. práce. Spr., Bratislava, 98, 125-131
  • NEMEJC, F., 1936: Vedecké dílo Dionýse Štúra. Čas. Vesmír, Praha, 15, 2, 48-49
  • NEMEJC, F., 1953: Význam práce D. Štúra v paleontologickém výzkumu střední Evropy. Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 4, 1-2, 59-71
  • PAYER, R., 1880: Bibliotheca Carpatica. Kaesmark. Vyd. Ungarischen Karpathenverains, 196-198
  • RÍZNER, L. v ., 1933: Bibliografia písomníctva slovenského. Vyd. Matica slov., Martin, 252-257
  • SAMUEL, o ., 1991: Reminiscencie na život a dielo D. Štúra. Geol. práce. Spr., Bratislava, 93, 115-120
  • STAUB, M., 1894: Stur Dénes (1827-1893). Földt. Közl.. Budapest, 24, 11-12, 353-360
  • VACEK, M., 1894: Zur Erinnerung an Dionys Stur. Jb. k .-Kön. Geol. Reichssanst, Wien, 44, 1, 1-24
  • VOLKO-STAROHORSKÝ, J., 1927: Dionýz Štúr. Na pamiatku stého výročia narodenia slovenského učenca. Slov. Pohl., Bratislava, 43, 4, 249-261