Slovenská geologická spoločnosť vyhlásila tradičnú súťaž o najlepšie geologické práce publikované za roky 2018 – 2021. Súťaž koordinoval prof. RNDr. Dušan Plašienka, DrSc., predseda komisie Slovenskej geologickej spoločnosti na udeľovanie oceňovaní za významné geologické práce.
Spomedzi siedmich kategórií navrhovaných prác v IV. kategórii Mapové diela bolo udelené ocenenie za prácu autorov Maglay, J. (ed.), Fordinál, K., Nagy, A., Vlačiky, M., Šefčík, P., Fričovská, J., Moravcová, M., Kováčik, M., Baráth, I. a Zlocha, M., 2018: Geologická mapa Podunajskej nížiny-Podunajskej roviny (Geological map of the Danube lowland-Danube flat) z edície Regionálne geologické mapy Slovenska 1 : 50 000, ISBN 978-80-8174-035-0. Vydalo MŽP SR a ŠGÚDŠ Bratislava.
Región Podunajská nížina-Podunajská rovina predstavuje jedno z posledných bielych miest na území Slovenska medzi doteraz zostavenými geologickými mapami v M 1 : 50 000. Tento región je zároveň plošne najrozsiahlejší (3 010 km2). Geologická mapa zobrazuje poľnohospodársky intenzívne využívané územie. Preto je k nej priložená aj pedologická mapa regiónu. Je to zároveň územie s najväčším objemom podzemnej vody v strednej Európe a podrobne je spracované vo vysvetlivkách k mape, v časti Hydrogeológia. Ťažiskovou náplňou obsahu geologickej mapy je kvartérny pokryv vrátane najhrubšej kvartérnej výplne panvy na Slovensku a množstvo jeho genetických, primárne fluviálnych a eolických typov.
V priebehu riešenia geologických prác bolo zostavených 40 listov základných geologických máp v M 1 : 25 000, resp. ich častí. Stali sa podkladom na zostavenie regionálnej geologickej mapy zo 14 častí listov v M 1 : 50 000. Okrem mapovej, textovej a archívnej excerpcie a vrtnej preskúmanosti to predstavovalo hlavne množstvo terénneho mapovania a realizácie plytkých, ručne vŕtaných sond (5 041 sond do hĺbky 1,2 m = ca 6 km).
Neodmysliteľnou súčasťou pri tvorbe tohto významného diela bol odber vzoriek, ktoré boli následne mineralogicky, sedimentárno-petrograficky, chemicky, paleontologicky a izotopovo spracované a vyhodnotené. Na zistenie veku tvorby sedimentov a veku fauny a flóry boli použité rádiokarbónové datovanie AMS 14C a opticky stimulovaná luminiscencia OSL. Izotopové analýzy kyslíka δ18O a uhlíka δ13C v schránkach ulitníkov boli využité na charakterizáciu klimatických zmien a prírodného prostredia v minulosti. Detailná pozornosť sa venovala aj biostratigraficko-paleontologickému vyhodnoteniu osteologických fragmentov cicavcov, biostratigrafickému vyhodnoteniu terciérnych foraminifer a spoločenstvám vápnitých nanofosílií. V rámci výskumu bola detailne vyhodnotená tektonická aktivita a geologický a tektonický vývoj Podunajskej roviny v čase.
Predkenozoické podložie na zobrazenom území tvorí iba úzky pruh kryštalických hornín okraja Malých Karpát. V panve ho tvoria v najväčšej miere horniny tatrického kryštalinika, následne metamorfity a granitoidy severného a južného veporika a v jv. časti sedimenty staršieho a mladšieho paleozoika a mezozoika tektonickej jednotky silicika.
Kenozoická sedimentárna výplň paleogénnno?-miocénneho veku dosahuje zhruba 8 500 – 9 000 m. Spočiatku ju reprezentujú morské uloženiny s piesčito-ílovitým až ílovito-piesčitým zložením s medzivrstvami uhoľných ílov a uhlia, smerom do nadložia pribúdajú sladkovodné piesčito-štrkovité usadeniny.
Súčasný tvar podunajskej panvy je výsledkom zložitého tektonického a geologického vývoja v čase a priestore. Najvýznamnejším fenoménom regiónu je gabčíkovská panva. Kvartérne, prevažne štrkovité uloženiny v oblasti Gabčíkova dosahujú okolo 500 m. V podstate ide o obrovský plochý vejár náplavového kužeľa Dunaja (jedinečný fenomén vnútrozemskej delty), zakrytý pokračujúcou fluviálnou sedimentáciou vrchného pleistocénu a holocénu.
Sedimenty holocénu a prechodného obdobia pleistocén/holocén tvoriace najrozsiahlejšiu plochu povrchového zobrazenia na mape sú reprezentované najmä fluviálnymi akumuláciami litofaciálne pestrých, laterálne sa meniacich náplavov nivného krytu dnových akumulácií všetkých hlavných tokov. Nivy sú spestrené fluviálno-organickými sedimentmi vo výplniach mŕtvych ramien, prípadne organogénnymi sedimentmi – rašelinami slatinného typu v iných, lokálne podmáčaných depresiách.
Špecifickým typom uloženín, vlastných iba najmladšiemu obdobiu kvartéru, sú recentné antropogénne skládky priemyselného a domového odpadu, navážky, haldy, stavebné násypy a iné druhy akumulácií.
Ocenené geologické práce boli slávnostne vyhlásené počas valného zhromaždenia SGS, ktoré sa konalo 9. 6. 2022 od 11.00 hod. v Sále Dionýza Štúra v ŠGÚDŠ.
